Obliehanie Osaky
| Obliehanie Osaky | |||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Súčasť začiatok obdobia Edo | |||||||||
 Ilustrácia k knihy Françoisa Carona: "Požiar osackého hradu" | |||||||||
| |||||||||
| Protivníci | |||||||||
| Tokugawský šógunát | klan Tojotomi | ||||||||
| Velitelia | |||||||||
| Iejasu Tokugawa | Hidejori Tojotomi | ||||||||
| Sila | |||||||||
| 164 000 (zima) 150 000 (leto) |
113 000 (zima) 60 000 (leto) | ||||||||
| Ťaženia Iejasu Tokugawu |
|---|
| Okehazama - Kakegawa - Anegawa - Futamata - Mikata ga Hara - Jošida - Nagašino - Temmokuzan - Komaki - Nagakute - Sekigahara - Osaka |
Obliehanie Osaky (jap.: 大坂の役;Ōsaka no Eki), všeobecne známejšie (jap.: 大坂の陣;Ōsaka no Jin) bola séria bitiek vedená Tokugawským šógunátom proti klanu Tojotomi a končiaca zničením klanu. Delí sa do dvoch etáp (Zimné ťaženie a Letné ťaženie), trvalo od roku 1614 do roku 1615 a prinieslo koniec poslednej veľkej ozbrojenej opozície proti vzniku šógunátu. Konflikt sa tiež niekedy nazýva Genna Enbu (jap.:元和偃武), pretože sa menila japonská éra z Keičó na Genna, ktorá bezprostredne nasledovala.
Začiatok
[upraviť | upraviť zdroj]Po smrti Hidejošiho Tojotomi v roku 1598, Japonsku vládla Rada piatich starších, spomedzi ktorých mal Iejasu Tokugawa najväčší vplyv. Po porážke Micunari Išida v bitke pri Sekigahare, Iejasu v podstate získal vládu nad Japonskom pre seba a zrušil Radu. V roku 1603 bol zavedený Tokugawský šógunát s hlavným mestom v Ede. Iejasu hľadal spôsob ako potvrdiť moc a upevniť režim svojho vlastného klanu; iba klan Tojotomi vedený Hidejošiho synom Hidejorim Tojotomim so základňou v Osake, ostával prekážkou tohto cieľa.
Zimné ťaženie
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1614 klan Tojotomi prestaval Osacký hrad súčasne s chrámom Hókó-dži v Kjóte. Súčasťou renovácie bol aj zvon s nápisom "Nech v zemi panuje mier a prosperita. Na Východe zdraví bledý mesiac a na Západe dáva zbohom zapadajúcemu slnku.". Šógunát, ktorý mal svoju silnú základňu vo východných provinciách si to vyložil ako urážku a napätie medzi klanmi Tokugawa a Tojotomi začalo rásť. Napätie sa ďalej zvýšilo, keď Hedejori Tojotomi začal v Osake do svojich služieb príjmať vo väčšom počte róninov a nepriateľov šógunátu. V novembri toho roku sa Iejasu, majúc rozhodujúci vplyv aj napriek tomu, že titul šógun prenechal svojmu synovi už v roku 1605, rozhodol nenechať, aby tieto sily ďalej rástli a vydal sa s 164 000 mužmi na Osaku (v počte nie je započítaný Tadacune Šimazu, pretože jeho oddiely nedorazili k Osake).
Obliehanie sa začalo 19. novembra, keď Iejasu na čase troch tisícov mužov prekročil rieku Kizu-gawa a zničil opevnenia, ktoré sa tam nachádzali. O týždeň neskôr zaútočil na dedinu Imafuku s 1 500 mužmi proti 600 na strane obrancov. S pomocou skupiny vojakov vyzbrojenej mušketami, vojská šógunátu dosiahli ďalšie víťazstvo. Na niekoľko ďalších malých opevnení a dedín boli podniknuté útoky pre obliehaním Osackého hradu, ktoré samotné začalo 4. decembra.
Sanada-maru bola opevnená bašta (barbakan) na južnej strane Osackého hradu bránená Jukimurom Sanadom a 7 000 mužmi. Šógunske vojská boli opätovne odrážané a Sanada s svojimi mužmi podnikol niekoľko útokov proti línii obliehania preraziac ju trikrát. Iejasu presunul delostrelectvo, prevelil 300 kanónov, ako aj mužov na podkopanie múrov. 22. januára bolo zimné obliehanie ukončené, po zaručení Hidejori Tojotomi, že vzbura nebude ďalej rásť a že zasype hradnú priekopu Osackého hradu.
Letné ťaženie
[upraviť | upraviť zdroj]V apríli 1615, Iejasu dostal hlásenie, že Hidejori Tojotomi zozbieral ešte viac oddielov ako v novembri a pokúša sa zastaviť zasypávanie hradnej priekopy. Tojotomiho vojská (často označované ako Západné armády) začali útočiť na kontingenty šógunových vojsk (Východná armáda) v blízkosti Osaky. Pod vedením Naojuki Bana zaútočili na hrad Wakajama, pobrežnú pevnosť patriacu Nagaakirovi Asanovi, ktorý sa spojil so šógunom 29.apríla. Asanovi muži sa postavili nepriateľovi pred hradom, zaútočili na votrelcov a odrazili ich. Východná armáda dorazila začiatkom júna, skôr ako Hidejori stihol dosiahnuť výraznejších územných ziskov. 2. júna v bitke pri Dómjódži 2 600 Hidejoriho mužov bolo prečíslených 23 000 mužmi Východnej armády. Hidejoriho veliteľ, ktorý velil v bitke, Motocugu Gotó, sa pokúsil ustúpiť do hmly, ale bitka bola prehratá a on bol v nej zabitý. Potom sily Tokuwagu zastavili Tojotomiho generála Jukimura Sanadu pri Honta-Rjó. Sanada sa pokúsil vynútiť boj s Masamune Datom, ale Dateho vazal Šigenaga Katakura ustúpil lebo jeho oddiely boli vyčerpané a Sanadove vojská urobili to isté.
Tej istej noci, Moričika Čosokabe (Západná armáda) a Takatora Todo (Východná armáda) bojovali pri Jao. Ďalšia bitka sa odohrala pri Wakae približne v tom istom čase medzi Šigenari Kimurom a Naotaka Iiom. Čosokabenské sily dosiahli víťazstvo, ale Šigenari Kimura utrpel straty od ľavého krídla armády Naotaka Iia. Hlavné sily Tokugawu sa presunuli na pomoc Takatora Todovi po tom ako Šigenari padol v boji a Čosokabe sa stiahol.
Po sérií víťazstiev šógunátu na okrajových častiach Osaky, letné ťaženie vyvrcholilo v bitke pri Tennodži. Hidejori plánoval útok z dvoch strán, 55 000 mužov malo napadnúť stred Východnej armády, kým druhé vojsko o sile 16 500 mužov by zaútočilo na nich z tyla. Zvyšok vojska mal čakal v zálohe. Armáda Iejasuho mala okolo 155 000 mužov a viedol ju jeho syn, šógun Hidetada Tokugawa. Presúvali sa v štyroch paralelných líniách pripravení urobiť vlastný bočný manéver. Chyby na oboch stranách poznamenali priebeh bitku, keď Hidejoriho róninovia sa oddelili od hlavnej skupiny a rezervné sily Hidetadu postúpili bez rozkazov vpred. Nakoniec však bol zabitý Hidejoriho veliteľ Jukimura Sanada, čo demoralizovalo Západnú armádu. Neveľké posily vedené priamo Hidejorim vyrazili z Osackého hradu príliš pozde a boli zahnaní ihneď späť do hradu postupujúcim nepriateľom. Hrad bol okamžite v plameňoch a ostreľovaný salvami delostrelectva. Hidejori spáchal seppuku a to bol koniec najväčšieho povstania proti vláde Tokugawa na ďalších 250 rokov.
Dôsledky
[upraviť | upraviť zdroj]Hidejoriho syn Kurimacu Tojotomi (8-ročný) bol zajatý šógunátom a sťatý v Kjóte. Hidejoriho dcéra Naahime, ktorú mal s konkubínou, bola ušetrená. Neskôr sa stala mníškou v Kamikurskom Tókei-dži. Hidejošiho hrob bol zničený šógunátom spolu s kjotoskou svätyňou Tomokuri. Moričika Čosokabe bol sťatý 11. mája a jeho spojenec Harutane Ono, ktorý bol hľadaný cez 10 rokov, bol zabitý 27. júna.
Bakufu získala v Osake 650 000 koku a začala prestavovať Osacký hrad. Z Osaky bolo vytvorené han (kniežatstvo) a dostal ho Tadaaki Macudaira. V roku 1619, však priradil osackú oblasť po správu bugjó, ktoré slúžilo priamo šógunátu; ako veľa ďalších veľkých japonským miest, ani Osaka nebola po zvyšok obdobie Edo súčasťou žiadneho han, ktoré by bolo pod vládou daimjóv.
Klan Tojotomi bol rozpustený. Tadanao bol prvý, ktorý dorazil k Osackému hradu. Ako odmenu odmietol zem, ale miesto toho dostal chaki (čajovú krabičku používanú pri čajovej ceremónii v Japonsku).
Po páde hradu, šógunát vyhlásil zákony, ktoré obsahovali aj Ikkuni Ičidžórei (každá provincia môže mať iba jeden hrad) a Bukešohatto (tiež nazývaný ako zákon Buke, ktorý obmedzoval každého daimjó na vlastnenie iba jedného hradu a špecifikoval obmedzenia hradu). Predchádzajúce povolenie šógunátu bolo potrebné pre každú úpravu alebo stavbu hradu. Veľa hradov bolo zbúraných v rámci dodržania tohto zákona.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- Davis, Paul K. (2001). "Besieged: 100 Great Sieges from Jericho to Sarajevo." Oxford: Oxford University Press.
- 激闘大坂の陣―最大最後の戦国合戦(2000). Gakken ISBN 978-4-05-602236-0
- 戦況図録大坂の陣―永き戦乱の世に終止符を打った日本史上最大規模の攻城戦(2004) 新人物往来社 ISBN 978-4-404-03056-6
- OpenHistory: An Encyclopedia of Japanese History
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]- Zimné ťaženie (大坂冬の陣 Osaka Fuju no Džin)
- Letné ťaženie (大坂夏の陣 Osaka Nacu no Džin)