Preskočiť na obsah

Nomen omen

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Nomen omen (doslovne meno znamenia) je latinský výraz, ktorý sa používa v prípade, keď meno osoby alebo názov miesta vyjadruje charakteristickú vlastnosť svojho nositeľa. Výraz pochádza od rímskeho dramatika Tita Maccia Plauta (asi 250184 pred Kr.), ktorý vo svojej hre Persa (Peržan) použil formuláciu nomen atque omen (latinsky „názov a znamenie zároveň“). V jeho hre sa vyskytuje postava veľmi zištnej neviestky, ktorá sa volá Lucris (lucrum, lat. zisk).

Obdobné spojenie mena a vlastností možno nájsť aj v dielach iných autorov, napr. v Molièrovej komédii Lakomec, kde je hlavnou postavou Harpagon (harpago, lat. lúpiť), veľmi často potom v rozprávkových príbehoch (Dlhý, Široký a Bystrozraký, Otesánek, Cruella de Vil, strýko Držgroš apod.), komiksoch Asterixove dobrodružstvá alebo v sérii románov Harry Potter.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Nomen omen na českej Wikipédii.