Mustela
Mustela (po latinsky; po slovensky niekedy lasica[1]) je rod z čeľade lasicovité. V slovenčine tento rod pozostáva z viacerých rodových mien, konkrétne lasica, hranostaj, tchor a norok (podrobnosti pozri nižšie).
Mustela (lasica) je aj názov jedného z podrodov rodu Mustela (podrobnosti pozri nižšie).
Iné vymedzenia rodu Mustela
[upraviť | upraviť zdroj]V staršom, užšom zmysle rod Mustela nezahŕňa tchory, norky a juhoamerické lasice (podrobnosti pozri nižšie).
Ešte staršie, v 19. storočí (a sčasti ešte na začiatku 20. storočia), sa názvom Mustela u niektorých autorov označoval(i):
- buď len dnešné rody Martes a Pekania (oboje po slovensky kuna) (takto mimochodom vznikol aj alternatívny slovenský názov kunovité pre čeľaď lasicovité),
- alebo dnešné rody Martes a Pekania a druhy lasica obyčajná (vrátane Mustela subpalmata), hranostaj čiernochvostý a prípadne aj norok americký,
- alebo dnešné rody Martes, Pekania a Mustela v širšom zmysle (vrátane Neovison), prípadne aj rod Ictonyx (zorila);
- alebo (u Linného) dnešná podčeľaď Guloninae v širšom zmysle (t.j. dnešné rody Martes, Pekania, Gulo a Eira; dnešná podčeľaď Ictynonychinae vtedy ešte nebola známa) okrem taxónu Gulo gulo luscus, dnešná podčeľaď Mustelinae v najužšom zmysle (t.j. dnešný rod Mustela, vrátane Neovison) a dnešná podčeľaď Lutrinae (t.j vydry).[2][3][4][5][6][7][8][9]
Systematika
[upraviť | upraviť zdroj]Nižšie je uvedený systém, ktorý je v súčasnosti v literatúre najčastejšie uvádzaný (znak “/” oddeľuje úplné synonymá). Zdroje systému (pokiaľ nie je nižšie uvedené inak) sú[10][11][12][13][14][15][16][17]. Systém vyzerá takto:
Rod lasica (Mustela):
- ? †Mustela pliocenica
- podrod lasica (Mustela)
- ? †Mustela plioerminea
- ? †Mustela palerminea
- ? †Mustela praenivalis
- hranostaj čiernochvostý/hranostaj obyčajný/hranostaj/lasica hranostaj/lasica veľká/hermelín[18] (Mustela erminea)
- lasica obyčajná/lasica myšožravá/lasica [v užšom zmysle] (Mustela nivalis) – vrátane lasice malej[19] (Mustela minuta) a lasice drobnej[20] (Mustela rixosa), ktoré sa staršie niekedy považovali sa samostatné druhy; Reig (1997) má namiesto druhu Mustela nivalis 3 druhy: Mustela rixosa, Mustela eskimo a Mustela vulgaris
- Mustela subpalmata – staršie považovaná za poddruh druhu Mustela nivalis
- lasica dlhochvostá (Mustela frenata)
- lasica horská (Mustela altaica)
- lasica žltobruchá (Mustela kathiah)
- podrod Grammogale
- lasica kolumbijská (Mustela felipei)
- lasica amazonská (Mustela africana)
- podrod tchor (Putorius)
- tchor tmavý/tchor obyčajný[21] (Mustela putorius) – vrátane fretky domácej/fretky/tchora domáceho[22] (Mustela furo), ktorá sa niekedy (najmä staršie) považuje za samostatný druh alebo sa zaraďuje pod tchora svetlého
- tchor svetlý/tchor stepný/tchor plavý[23] (Mustela eversmanii) – vrátane lasice mandžuskej (Mustela amurensis), staršie považovanej za samostatný druh; Mustela eversmanii je niekedy považovaný za súčasť druhu Mustela putorius;
- tchor čiernonohý (Mustela nigripes) – staršie niekedy považovaný za súčasť druhu Mustela eversmanii
- podrod norok (Lutreola)
- norok európsky/norka európska/tchor norok/norok [v užšom zmysle][24] (Mustela lutreola) - staršie niekedy zaraďovaný pod tchory
- lasica kolonok/kolonok sibírsky/lasica sibírska[20]/kolonok/norok sibírsky[25] (Mustela sibirica)
- lasica japonská(-?) (Mustela itatsi) – často považovaná za súčasť druhu Mustela sibirica
- lasica jávska (Mustela lutreolina) – niekedy považovaná za súčasť druhu Mustela sibirica
- lasica indonézska (Mustela nudipes)
- lasica bielopása (Mustela strigidorsa)
- podrod Vison – v mnohých dnešných systémoch sa uvádza ako samostatný rod Neovison
- norok americký/norok severoamerický/norka americká/mink/tchor mink/tchor norok severoamerický[24] (Mustela vison) – staršie niekedy považovaný za poddruh druhu Mustela lutreola
- † norok morský/norka morská[26] (Mustela macrodon) – staršie niekedy považovaný za poddruh druhu Mustela vison
Delenie rodu Mustela na podrody je sporné. Vyššie je uvedené tradičné delenie na 5 podrodov (Youngman 1982; Anderson 1989), existujú však aj delenia na 2 (Ellerman a Morrison-Scott 1951; Heptner et al. 1967), 4 (Pavlinov et al. 1995) či 9 podrodov (Abramov 2000), a viaceré systémy od delenia na podrody úplne upustili[27][10]. Napríklad spomínané delenie na 9 podrodov pozostáva z nasledujúcich podrodov (M. vison a macrodon v tomto systéme tvoria samostatný rod Neovison)[12]:
- Mustela (zahŕňa: M. erminea a M. frenata)
- Gale (zahŕňa: M. nivalis, M. subpalmata, M. altaica, M. kathiah)
- Grammogale (zahŕňa len M. africana)
- Cabreragale (zahŕňa len M. felipei)
- Putorius (zahŕňa: M. putorius, M. eversmanni, M. nigripes)
- Lutreola (zahŕňa len M. lutreola)
- Kolonokus (zahŕňa: M. sibirica, M. itatsi, M. lutreolina)
- Pocockictis (zahŕňa len M. nudipes)
- Cryptomustela (zahŕňa len M. strigidorsa).
Staršie sa podrody rodu Mustela (okrem podrodov podľa delenia na 9 podrodov, ktoré je novšieho dáta) niekedy uvádzali ako samostatné rody. Napríklad na Slovensku žijúce druhy sa bežne (ale nie vždy) uvádzali ako patriace do samostatných rodov lasica (Mustela [v užšom zmysle]; vrátane hranostaja), tchor (Putorius) a norok (Lutreola; vrátane Mustela vison a macrodon).[28][23][29][30]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ lasicovité. Pyramída (Bratislava: Socialistická akadémia Slovenskej socialistickej republiky vo Vydavateľstve Obzor), november 1977, roč. VII, čís. 77, s. 2438. ISSN 0231-9047.
- ↑ HAGMEIER, Edwin Moyer: The genus Martes (Mustelidae) in North America: |b its distribution, variation, classification, phylogeny… 1955 [1] S. 7 a nasl.
- ↑ heslá kuna, Mustela, kolčava a heslá na ktoré odkazuje heslo Mustela. In: Masarykův slovník naučný. 1925-1933
- ↑ Raubtiere. In: Meyers Großes Konversations-Lexikon, Band 16. Leipzig 1908, S. 624-625.
- ↑ Marder. In: Brockhaus' Kleines Konversations-Lexikon, fünfte Auflage, Band 2. Leipzig 1911., S. 129.
- ↑ PRESL, Jan Svatopluk. Ssawectwo. [s.l.] : Kronberger, 1834. 416 s. S. 208 a nasl..
- ↑ Mustela. In: Pierer's Universal-Lexikon, Band 11. Altenburg 1860, S. 591.
- ↑ Vielfraß (2). In: Pierer's Universal-Lexikon, Band 18. Altenburg 1864, S. 573-574.
- ↑ Linnaeus, C.. Systema naturae per regna tria naturae: secundum classes, ordines, genera, species, cum characteribus, differentiis, synonymis, locis. 1 (Tenth reformed ed.). Holmiae: Laurentii Salvii. 1758. kapitola: "Classis I. Mammalia"
- ↑ a b Nowak, R. M. Walker's Mammals of the World. Volume I. 6th edition. Baltimore: The Johns Hopkins University Press. 1999. S. 705-706 [2]
- ↑ WILSON, D. E., REEDER, D. M. Mammal Species of the World: A Taxonomic and Geographic Reference, Volume 1. 3rd edition. Baltimore: The Johns Hopkins University Press, 2005, S. 613-618
- ↑ a b Abramov, A.V. A taxonomic review of the genus Mustela (Mammalia, Carnivora). Zoosystematica Rossica, 8(2), 1999: 357-364.dostupné online
- ↑ Mikko's Phylogeny Archive [online]. helsinki.fi, [cit. 2018-01-07]. Dostupné online.
- ↑ KUROSE, N. et al. Molecular phylogeny and taxonomy of the genus Mustela (Mustelidae, Carnivora), inferred from mitochondrial DNA sequences: New perspectives on phylogenetic status of the back-striped weasel and American mink. In: Mammal Study 33: 25–33 (2008) © the Mammalogical Society of Japan dostupné online
- ↑ Mustela eversmanii [online]. iucnredlist.org, [cit. 2018-01-08]. Dostupné online.
- ↑ KOEPFI, K.-P. et al. Multigene phylogeny of the Mustelidae: Resolving relationships, tempo and biogeographic history of a mammalian adaptive radiation. In: BMC Biology20086:10 dostupné online
- ↑ LUPTÁK, Peter. Slovenské mená cicavcov sveta. [1. vyd.] Bojnice : Zoologická záhrada, 2003. 218 s. ISBN 80-969059-9-6. S. 64.
- ↑ Zdroje názvov pozri v článku o druhu
- ↑ FERIANC, Oskár; FERIANCOVÁ-MASÁROVA, Zora; HANAK, Vladimír. Stavovce Slovenska IV. Cicavce. 1. vyd. Bratislava : SAV, 1965. 331 s. S. 238.
- ↑ a b Anonym (preklad: GUTTEKOVÁ, A.). Svet živočíšnej ríše. Dotlač 1. vydania. Martin: Osveta, 1984. s. 231
- ↑ STANĚK, V. J. Veľký obrazový atlas zvierat. Bratislava: Mladé letá, 1965. s. 504
- ↑ Zdroje názvov pozri v článku fretka domáca
- ↑ a b KREJČA, J. a KORBEL, L. (eds.) et al.: Veľká kniha živočíchov. 3. nezmenené vydanie Bratislava: Príroda a. s., 1997. ISBN 80-07-00990-6 [1. vydanie malo názov: Z našej prírody - Živočíchy] s. 302
- ↑ a b Zdroje slov. názvov pozri v článku o druhu
- ↑ MÁJSKY, J. Kolonok – tretí európsky druh norka v európskej prírode. In: Naše poľovníctvo 11/2007 http://www.polovnictvo.com/modules.php?name=News&file=print&sid=718 Archivované 2022-01-21 na Wayback Machine
- ↑ [email protected]. Medzinárodný deň biologickej diverzity 2012 - 22. máj [online]. sopsr.sk, [cit. 2018-01-07]. Dostupné online.
- ↑ KUROSE, N. et al. Molecular phylogeny and taxonomy of the genus Mustela (Mustelidae, Carnivora), inferred from mitochondrial DNA sequences: New perspectives on phylogenetic status of the back-striped weasel and American mink. In: Mammal Study 33: 25–33 (2008) © the Mammalogical Society of Japan dostupné online S. 26
- ↑ WILSON, D. E., REEDER, D. M. Mammal Species of the World: A Taxonomic and Geographic Reference, Volume 1. 3rd edition. Baltimore: The Johns Hopkins University Press, 2005, S. 613
- ↑ heslá kunovití, lasice, norek, tchoř. In: Malá československá encyklopedie
- ↑ lasicovité. In: Encyklopédia Slovenska III K-M. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1979. 704 s. S. 315.