Motolice
| Motolice | |
 Botulus microporus | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Trematodes Rudolphi, 1808 | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Motolice alebo staršie cicavice alebo skôr neformálne trematódy (lat. Trematoda) patria do kmeňa ploskavcov. Sú to endoparazity so striedaním hostiteľov – medzihostiteľom býva obyčajne mäkkýš, definitívnym hostiteľom sú zväčša teplokrvné stavovce, u nich dochádza aj k pohlavnému rozmnožovaniu. Majú 2 prísavky – úplne vpredu ústnu a kúsok za ňou brušnú, prichytávaciu (zriedka chýba). Telo je lupeňovité, stlačené. Oči bývajú vyvinuté len u miracídia (invázneho štádia), dospelé motolice sú bez očí.
Príklad životného cyklu
[upraviť | upraviť zdroj]Majú zložité životné cykly, ktoré si demonštrujeme na najznámejšom druhu motolica pečeňová (Fasciola hepatica): Z čreva napadnutej ovce alebo iného kopytníka sa dostávajú vajíčka s trusom von. Vo vode sa vajíčko otvára viečkom a liahne sa z neho miracídium – obrvená invázna larvička, ktorá má 1 pár protonefrídií, 1 očko (vzniklo splynutím dvoch) a vnútri tela zárodočné bunky. Vyhľadáva vodniaky z čeľadě vodniakovité (najmä druh Galba truncatula), v jeho tele stráca brvy a mení sa na nepohyblivú, ale rastúcu sporocystu. V sporocyste sa z každej zárodočnej bunky vyvinie zárodok novej generácie – rédie. Sporocysta praská a zaniká. Pohyblivé rédie zostávajú v tele vodniaka, majú už krátke vakovité črevo a v zadnej časti opäť zárodočné bunky. Z nich sa vyvinú definitívne invázne štádiá – cerkárie, ktoré už majú protonefrídie, rozvetvené črevo i chvostík, pomocou ktorého plávajú. Inštinktívne sa snažia doplávať čo najbližšie k brehu, vyliezajú na vegetáciu a zapuzdrujú sa v adoleskáriu. Konzumáciou rastlinstva s adoleskáriami sa nakazí bylinožravec.
Na Slovensku nás žije asi 200 druhov motolíc, ich presné určenie vyžaduje odborníka. V pečeni oviec a kôz parazituje Dicrocoelium lanceolatum, medzihostiteľom sú slimáky z rodu Helicella. K najväčším druhom patrí motolica veľká (Fascioloides magna), ktorá má až 9 cm a parazituje u dobytka, koní a jeleňov. Medzihostiteľom sú druhy z čeľadě vodniakovité.
Schistostomiáza
[upraviť | upraviť zdroj]Nebezpečnými parazitmi človeka sú druhy z rodu Schistosoma (najmä Schistosoma haematobium), žijú hlavne v teplých krajinách. Vektorom sú slimáky z rodu Bulinus. Ochorenie – schistozomóza sa prejavuje poškodením močového mechúra a môže sa končiť aj smrťou. Ide o druhé najvýznamnejšie parazitárne ochorenie človeka po malárii – ročne na schistozomózu zomiera asi 1 milión ľudí. Druhy z čeľade Schistosomidae sú (na rozdiel od ostatných motolíc) gonochoristi. U nás žije napr. Bilharziella polonica, endoparazit kačíc.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- PaedDr. Valerián Franc CSc.: Systém a fylogenéza živočíchov – bezchordáty – zdroj, z ktorého (pôvodne) úplne alebo čiastočne čerpal tento článok.