Ma Jing-ťiou
| Ma Jing-ťiou | ||||||||
 | ||||||||
| 6. Prezident Čínskej republiky | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| V úrade 20. máj 2008 – 20. máj 2016 | ||||||||
| ||||||||
| 11. Starosta Tchaj-peja | ||||||||
| V úrade 25. december 1998 – 25. december 2006 | ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Narodenie | 13. júl 1950 (74 rokov) Kowloon, Hong Kong | |||||||
| Politická strana | Kuomintang | |||||||
| Profesia | Politik | |||||||
| Odkazy | ||||||||
 | Ma Jing-ťiou (multimediálne súbory) | |||||||
Ma Jing-ťiou (Ma Ying-jeou, čín. 馬英九, pchin-jin: Mǎ Yīngjiǔ; * 13. júl 1950, Kowloon, Hongkong) je tchajwanský politik, v rokoch 2008 – 2016 prezident Čínskej republiky. Predtým pôsobil ako tchajwanský minister spravodlivosti (1993 – 1996), starosta Tchaj-peja (1998 – 2006) a predseda jeho domovskej strany Kuomintang (2005 – 2007 a 2009 – 2014). Ako tchajwanský prezident sa zasadzoval o zbližovanie s pevninskou Čínou a bol architektom najväčšieho oteplenia vzájomných vzťahov od občianskej vojny v polovici 20. storočia.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Pôvod, štúdium a raná politická kariéra
[upraviť | upraviť zdroj]Jeho rodina pochádza z provincie Chu-nan, samotný Ma sa narodil vo štvrti Kowloon patriacej do vtedajšieho Britského Hongkongu. Vyrastal na Tchaj-wane a študoval právo na Národnej taiwanskej univerzite (bakalársky titul LL.B. v roku 1972). Po dvojročnej službe u tchajwanskej námornej pechoty a námorníctva pokračoval v štúdiách na newyorskej New York University School of Law (magisterský titul LL.M. v roku 1976) a harvardskej Harvard Law School (doktorandský titul SJD v roku 1982).[1]
Svoju profesionálnu kariéru začal ako právny konzultant pre First National Bank of Boston a výskumný poradca na University of Maryland v Baltimore (1980 – 1981). Po krátkom pôsobení v advokátskej kancelárii sa vrátil na Taiwan a začal v roku 1981 pracovať ako zástupca riaditeľa prezidentskej kancelárie a tlmočník prezidenta Ťiang Ťing-kuoa (po prezidentovej smrti v roku 1988 pokračoval v službách prezidenta Li Teng-chueja). V rokoch 1984 – 1988 bol zástupcom generálneho tajomníka Kuomintangu a zároveň námestníkom vládnej Rady pre záležitosti pevniny. V období rokov 1988 – 1991 viedol Komisiu pre výskum, vývoj a hodnotenie a stal sa tak najmladším ministrom vo vládach Čínskej republiky. V rokoch 1993 – 1996 bol ministrom spravodlivosti a následne v období 1996 – 1997 ministrom bez portfeje pod prezidentom Li Teng-chuejom. V roku 1997 sa stal docentom medzinárodného práva na Národnej univerzite verejnej správy.[1]
V roku 1998 úspešne kandidoval za Kuomintang na starostu Tchaj-peja, pričom vyhral nad dovtedajším starostom a neskorším prezidentom Čchen Šuej-pienom; v roku 2002 post starostu obhájil.[1] V roku 2005 bol zvolený do čela Kuomintangu a strana pod jeho vedením dosiahla výrazné víťazstvo v miestnych voľbách toho istého roku.
Prezident
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 2007 rezignoval na vedenie Kuomintangu a ohlásil svoj úmysel kandidovať v prezidentských voľbách v nasledujúcom roku. Voľby v marci 2008 vyhral s 58% hlasov (jeho protikandidátom bol Frank Hsieh) a ukončil tak osemročnú éru vlády Demokratickej pokrokovej strany; už v dobe zvolenia bol známy jeho zmierlivejší postoj k Číne.[2] V rovnakom roku bol zaradený do rebríčka najvplyvnejších ľudí sveta Time 100 časopisu Time V roku 2012 bol znovuzvolený do funkcie prezidenta; získal 52% hlasov a vyhral tak nad protikandidátkou Cchaj Jing-wen z Demokratickej pokrokové strany.
Počas svojho prezidentského funkčného obdobia sa Ma zasadzoval o uvoľňovanie vzťahov s pevninskou Čínskou ľudovou republikou (ČĽR). Výsledkom jeho snáh bolo okrem iného takmer okamžité obnovenie rokovaní v apríli 2008,[3] vzájomné zriadenie zastupiteľských úradov a obnovenie poštového, námorného a leteckého spojenia v tom istom roku[4] – to všetko po približne šesťdesiatročnom prerušení. V novembri 2008 navštívil Tchaj-wan prvýkrát po tejto dobe oficiálny čínsky predstaviteľ.[5]
V roku 2009 sa stal Ma Jing-ťiou terčom kritiky časti verejnosti za pomalú reakciu vlády na situáciu po údere tajfúnu Morakot. V roku 2009 odsúhlasil návštevu tibetského dalajlámu na Tchaj-wane. V roku 2014 sa uskutočnili prvé taiwansko-čínske rozhovory na najvyššej úrovni od konca čínskej občianskej vojny v roku 1949[6] a o rok neskôr sa v Singapure uskutočnilo historické stretnutie Ma Jing-ťioua s čínskym vodcom Si Ťin-pchingom, tiež prvé na tejto úrovni od konca vojny.[7]
Maova dlhodobá politika zbližovania s pevninskou Čínou priniesla Taiwancom možnosť ľahšie získať cestovné povolenie, cestovať, študovať a investovať v ČĽR, súčasne však spôsobila rast cien nehnuteľností a presun časti pracovných miest z Tchaj-wanu do ČĽR. To malo počas jeho druhého prezidentského volebného obdobia (po roku 2012) za následok pokles podpory tejto politiky zo strany verejnosti. Obavy z negatívnych dôsledkov ďalšieho zbližovania následne viedli k vypuknutiu študentských protestov, tzv. slnečnicového hnutia z roku 2014, ktoré zabránilo prijatiu nových liberalizačných zákonov z dielne prezidenta. Prezident Ma a vládnuci Kuomintang nakoniec požiadavkám študentov ustúpili a sľúbili, že ďalšie zbližovanie s Čínou bude pripravované so širším zapojením verejnosti.
Po prezidentstve
[upraviť | upraviť zdroj]V marci 2023 sa stal prvým bývalým prezidentom Tchaj-wanu, ktorý navštívil pevninskú Čínu.[8] V apríli 2024 sa stretol s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom.[9]
Osobný život
[upraviť | upraviť zdroj]Manželkou Ma Jing-ťioua je banková právnička Christine Chowová, s ktorou má dve dcéry. Ma sa venuje dobrovoľníctvu pre charitatívne organizácie, darcovstvu krvi, behu a plávaniu. Napísal niekoľko odborných pojednaní o právnych otázkach súvisiacich s Tchaj-wanom a vymedzením hraníc vo Východočínskom mori. Hovorí plynule štandardnou čínštinou a po anglicky, ďalej ovláda niektoré čínske a taiwanské dialekty čínštiny.[1]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d Dr. Ying-jeou Ma [online]. Taipei City Government, 2004-05-27, [cit. 2024-12-10]. Dostupné online. Archivované 2005-04-18 z originálu. (po anglicky)
- ↑ Tchaj-wan zvolil prezidenta. Bude vstřícnější k Číně. Aktuálně.cz (Praha: Economia), 2008-03-22. Dostupné online [cit. 2024-12-10].
- ↑ Čína po letech obnoví jednání s Tchaj-wanem. Aktuálně.cz (Praha: Economia), 2008-04-14. Dostupné online [cit. 2024-12-10].
- ↑ Z Číny na Tchaj-wan se bude létat každý víkend. Aktuálně.cz (Praha: Economia), 2008-06-13. Dostupné online [cit. 2024-12-10].
- ↑ Tchaj-wan hostí zástupce Pekingu. Poprvé po půl století. Aktuálně.cz (Praha: Economia), 2008-11-03. Dostupné online [cit. 2024-12-10].
- ↑ VITKOVÁ, Kateřina. Čína poprvé jedná s Tchaj-wanem, 65 let od konce války. Aktuálně.cz (Praha: Economia), 2014-02-11. Dostupné online [cit. 2024-12-10].
- ↑ Prezidenti Číny a Tchaj-wanu se setkali na summitu. Poprvé za posledních 66 let. Aktuálně.cz (Praha: Economia), 2015-11-07. Dostupné online [cit. 2024-12-10].
- ↑ čtk. Historický okamžik. Tchajwanský exprezident navštívil Čínu [online]. echo24.cz, 2023-03-27, [cit. 2024-12-10]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ ČTK. Čínský vůdce řekl tchajwanskému exprezidentovi, že nic nezabrání sjednocení [online]. Praha: Česká televize, 2024-04-10, [cit. 2024-12-10]. Dostupné online. (po česky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ma Jing-ťiou
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ma Jing-ťiou na českej Wikipédii.