Preskočiť na obsah

Luteinizačný hormón

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Luteinizačný hormón alebo lutropín alebo LH je hormón produkovaný bazofilnými, tzv. gonadotropnými bunkami pars distalis adenohypofýzy. U muža je synonymom termín hormón stimulujúci intersticiálne bunky semenníka (ICSH). Chemicky ide o glykoproteín. Patrí spolu s folikulostimulačným hormónom do skupiny tzv. gonadotropínov – hormónov ovplyvňujúcich pohlavné žľazy.

U ženy pôsobí na bunky steny folikulu vaječníka, ktorý predtým dozrel vďaka účinku folikulostimulačného hormónu a podieľa sa tak na spúšťaní ovulácie a na regulácii menštruačného cyklu. Po ovulácií sa jeho účinkom mení folikul na žlté teliesko – lat. corpus luteum, ktorý potom pod účinkom LH produkuje hormón progesterón. Následne praská, keď dosiahne veľkosť do 20 mm.
U mužov pôsobí od puberty na vývoj Leydigových buniek semenníka stimuluje tvorbu a v dospelosti udržuje hladinu mužského pohlavného hormónu testosterónu.

Lutropín je hormón bielkovinovej povahy a tvorí sa v adenohypofýze (predný lalok hypofýzy). Produkcia hormónov hypofýzy je riadená z hypothalamu spúštajúci (liberiny) a tlmiaci hormóny (statiny). Oba tieto hormóny tvoria priamo nervové tkanivo v hypothalame, tento jav sa označuje neurosekcia.[1]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Luteinizačný hormón (LH) – čo to je? | Zdravina.sk [online]. zdravina.sk, [cit. 2018-06-04]. Dostupné online.