Preskočiť na obsah

Kura (rieka v Ázii)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kura
rieka
Rieka pri meste Likani
Štáty Turecko Turecko,  Gruzínsko Gruzínsko,  Azerbajdžan Azerbajdžan
Zdrojnica Arménska náhorná rovina
 - výška 2 650 m
 - súradnice 40°40′23″S 42°45′54″V / 40,673°S 42,765°V / 40.673; 42.765
Ústie Kaspické more
 - výška −28 m
 - súradnice 39°17′11″S 49°25′40″V / 39,2863°S 49,4277°V / 39.2863; 49.4277
Dĺžka 1 364 km
Povodie 188 000 km² (18 800 000 ha)
Prietok
 - priemerný 575 /s
Rieka na mape
Rieka na mape
Wikimedia Commons: Kura River
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Kura (v jazyku gruz. მტკვარი [Mt'k'vari], azerb. Kür, tur. Kura Nehri) je rieka v Turecku (horný tok 11,5%), v Gruzínsku (stredný tok 28,1%) a v Azerbajdžane (dolný tok 60,4%), prítok Kaspického mora. Je 1 364 km dlhá. Povodie má rozlohu 188 000 km².

Priebeh toku

[upraviť | upraviť zdroj]

Pramení na Arménskej náhornej rovine v Turecku. Na hornom toku až k mestu Tbilisi tečie prevažne úžinami a tiesňavami (najvýznamnejšia je Boržomská úžľabina), ktoré sa striedajú s medzihorskými kotlinami a rovinami. Pod Tbilisi sa koryto miestami rozlieva na viac ramien a dolina rieky sa rozširuje. Sprava sa rozkladá Borčalinská rovina a zľava suchá Karajazská step. Pod ľavým prítokom Alazani tečie Kura uprostred suchej stepi. V Azerbajdžane v oblasti Mingačeviru preteká skalnatým valom Bozdag, nad ktorým bola vybudovaná priehradná hrádza Mingačevirskej priehrady. Nižšie vteká do Kuro-Arakskej nížiny, silne meandruje a tečie v nízkych brehoch. Koryto je miestami napriamené kanálmi. 236 km pred ústím do Kaspického mora sa do Kury vlieva najväčší prítok – Araks. Pri ústí vytvára deltu s rozlohou 100 km².

Jej najvýznamnejšie prítoky sú:

  • zľava: Veľká Liachvi, Ksani, Aragvi, Jori a Alazani (posledné dve ústia do Mingačevirskej vodnej nádrže)
  • sprava: Paravani, Dzama, Tana, Tedzami, Algeti, Chrami, Šamchorčaj, Agstafa

Vodný stav

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj vody je zmiešaný. Prevláda snehový (36%) a podzemný (30%), ďalej nasledujú dažďový (20%) a ľadovcový (14%). Priemerný ročný prietok je:

  • 30 m³/s na turecko-gruzínskej hranici,
  • 205 m³/s v Tbilisi,
  • 402 m³/s pri Mingačevire,
  • 575 m³/s v ústi do Kaspického mora.

Prevažná časť vody pretečie na jar (60 až 69%). Kolísanie úrovne hladiny a prietoku vody pod Mingačevirom je regulovaný režimom odtokov z Mingačevirskej vodnej nádrže. Odtok sa blíži prirodzenému až pod ústím Araks. Nad Mingačevirom začínajú jarné povodne na konci marca, kulminuje v máji alebo až v júni a na konci júla hladina opadá. Časté sú dažďové povodne. V zime je úroveň hladiny ustálená.

Voda v rieke sa vyznačuje vysokým stupňom zakalenia. Na dolnom toku kolíše od 1900 g/m³ do 2325 g/m³. Celkový objem nánosov dosahuje 21 mil. ton za rok a tak sa delta rozširuje do mora o 100 m za rok. Pod Tbilisi sa voda z rieky intenzívne využíva na zavlažovanie a kanálom sa časť vody prevádza do rieky Araks na účely jej zavodnenia. Na Kure sú postavené hydroelektrárne (Čitachevi, Zahesi, Ortačala, Mingačevirská) a rad ich je tiež na prítokoch. V delte je rozšírený rybolov (jeseterov, výz, mihúľ a zubáčov). Na hornom toku sa využíva na splavovanie dreva do Tbilisi, pre vodnú dopravu je splavná od mesta Jevlach

Na rieke ležia mesta: Bordžomi, Gori, Mccheta, Tbilisi, Rustavi (Gruzínsko), Mingačevir, Jevlach, Sabirabad, Širvan, Saljany (Azerbajdžan).

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kura na českej Wikipédii.