Kopáň

Kopáň (po maď. Koppány) (? - † 998) bol súper Štefana v otázke nástupníctva na uvoľnený maďarský kniežací stolec po kniežati Gejzovi.

Bol šomodské knieža a člen vedľajšej vetvy Arpádovcov podporovaný staromaďarskými náčelníckymi rodmi, vládnuci medzi Blatenským jazerom a Drávou.

Konflikt so Štefanom

Bitka pri Veszpréme
Zabitie šomodského kniežaťa Kopáňa. Vľavo, kráľ Štefan I. na koni so svätožiarou, vpravo, Vencelín práve zabil Kopáňa. Viedenská maľovaná kronika
Dátum 998 Miesto Veszprém, Maďarsko Výsledok víťazstvo vojsk kráľa Štefana
Protivníci
prívrženci Štefana	prívrženci Kopáňa
Velitelia
Štefan I. Vencelín	Kopáň
Sila
neznáma	neznáma
Historický portál

Len čo uhorské veľkoknieža Gejza zomrel, vystúpilo so svojimi nárokmi na uhorský trón šomodské knieža Kopáň. Kopáň si chcel nároky zabezpečiť – legitímne v zmysle dovtedy platného seniorátu a levirátu sobášom s vdovou po Gejzovi, Šarlotou, matkou samotného Štefana a sestrou Kopáňovej matky. Šarlotu preto obliehal vo Veszpréme (nakoniec Šarlotu nedobyl). Proti Štefanovi sa však vzbúrili aj ďalšie pohanské zadunajské kniežatá. Štefan sa uchýlil vo svojom Nitrianskom kniežatstve u Poznanovcov a Huntovcov, ktorí spolu s nemeckými rytiermi aj posilnili jeho vojsko. Tieto zjednotené vojská napokon porazili Kopáňa pri Veszpréme (podľa niektorých zdrojov v roku 998) a Kopáň bol zabitý, pravdepodobne samotným veliteľom Štefanovho vojska, švábskym rytierom Vencelínom. Telo Kopáňa bolo potom údajne rozštvrtené a rozvešané na mestských bránach Ostrihomu, Veszprému, Rábu, jeho posledná časť bola poslaná do Sedmohradska do sídla sedmohradského kniežaťa Ďulu I.

Význam

No Gejza spolu so svojim synom Štefanom (Vajkom) významným spôsobom zasiahli do pravidiel a tradícií starých Maďarov - najsilnejšie asi prijatím kresťanstva. Je to možné považovať za rozchod s pôvodnými maďarskými hodnotami, čo mohlo spôsobiť aj sformovanie pomerne silnej opozície proti Štefanovi, ktorý sa po Gejzovej smrti snažil uplatniť nárok na kniežací stolec. Tým sa však dostal do otvoreného konfliktu s Kopáňom, ktorý bol významne podporovaný konzervatívne zmýšľajúcou časťou vytvárajúcej sa maďarskej šľachty. Ich vystúpenie však vyznieva skôr ako obrana zažitých tradícií a snaha o zmarenie inovácií, ktoré Štefan zosobňoval, ako priama podpora osoby Kopáňa.

V Kopáňovi a Štefanovi nachádza maďarská historická tradícia dva diametrálne protiklady - prvý z nich prežíva v národnom povedomí ako zástanca tradície a národnej hrdosti a obhajuje pôvodné staré maďarské pohanstvo, zatiaľčo druhý predstavoval nový trend - kresťanstvo a rozchod s pôvodným maďarským náboženstvom, čím mala byť dosiahnutá úspešná integrácia do kresťanského sveta.

Je nutné poznamenať, že duch maďarskej historickej tradície sa silno prikláňa ku Kopáňovi ako ochrancovi suverenity Maďarov.

Naračné pramene

Boj s Kopáňom opisuje Obrázková kronika:

„	Kopáň bol synom Zyrinda Lysého a už za života kniežaťa Gejzu, ktorý bol otcom svätého Štefana, mal údel vojvodu. Krvismilným sobášom si chcel pripútať matku kráľa svätého Štefana, potom zavraždiť samotného svätého Štefana a zmocniť sa jeho vojvodstva ... Svätý Štefan si zvolal svojich popredných mužov a na orodovanie svätého Martina vyznávača prosil o pomoc Božie milosrdenstvo. Potom zhromaždil vojsko a vydal sa proti nepriateľovi. Najprv ho však pri rieke Hron opásali mečom a tam určil za svoju telesnú stráž veľmožov Honta a Poznana. Na čelo celého vojska postavil hosťa nemeckého pôvodu, veliteľa a vodcu Vencelína. Bitka sa začala. Obe strany dlho a urputne bojovali, ale pre Božie zmilovanie slávne víťazstvo dosiahol svätý Štefan. V tejto bitke usmrtil Vencelín vojvodu Kopáňa a svätý Štefan ho v hodnosti vojvodu obdaroval nesmierne veľkým majetkom. Štefan dal Kopáňa rozštvrtiť, jednu časť tela poslal k ostrihomskej, druhú k vesprémskej, tretiu k rábskejbráne a štvrtú do Sedmohradska.	“
– Kráľ svätý Štefan bojuje proti vojvodovi Kopáňovi

Opis bitky sa stal aj súčasťou menšej legendy Štefana kráľa:

„	Ale niektorí zo šľachty ... si uvedomovali, že svoje zvyky opustili z prinútenia, ... a pozdvihli proti kráľovi zbrane. Začali ničiť jeho mestá, plieniť dvorce, ...kráľ spoľahnúc sa na nebeskú pomoc, vystúpil s množstvom svojho vojska, aby porazil zúrivosť nepriateľov. V tých dňoch práve dobývali mesto, ktoré sa volá Vesprém ... Riadený Božou milosťou sa im kráľ postavil a dali sa vzájomne do rozhodujúceho boja, jedni spoliehajúc sa na vieru a druhí iba na zbrane. Nakoniec boli nepriatelia porazení, čiastočne pobití a čiastočne zajatí a spútaní, kráľ spolu so svojimi vernými sa z boja vrátil víťazne.	“
– Bitka pri Vespréme s Kopáňom a pohanskými kniežatami