Konská hlava

	Hmlovina Konská hlava
Pozorovacie dáta; (Epocha J2000.0)
Typ	tmavá hmlovina
Rektascenzia	05h 42m 26s
Deklinácia	-02° 23′ 24″
Vzdialenosť	1 500 ly
Súhvezdie	Orión
Fyzické charakteristiky
Priemer	3,5 – 4 ly
Iné označenia	Barnard 33,; PGC 3518553
	Hmloviny - Hviezdokopy - Galaxie
	Astronomický portál

Súradnice: 05^h 42^m 26^s; -02° 23′ 24″

Hmlovina Konská hlava, známa aj ako Barnard 33, je tmavá hmlovina v súhvezdí Orión. Nachádza sa priamo pod hviezdou Alnitak, najvýchodnejšou hviezdou Oriónovho pásu a je súčasťou omnoho väčšieho Oriónovho komplexu. Nachádza sa zhruba vo vzdialenosti 1 500 svetelných rokov od Slnka a je široká zhruba 3,5 svetelných rokov.

Patrí medzi najľahšie identifikovateľné hmloviny na oblohe, je súčasťou tmavého prachovo-plynového mraku. Jej nezvyčajný tvar bol zistený v roku 1888 na fotografickej platni na Harvardskom observatóriu. Je to pravdepodobne najznámejšia tmavá hmlovina na oblohe, hoci vidieť sa dá len veľkým ďalekohľadom s mimoriadne veľkou svetelnosťou a v oblastiach s nepresvetlenou oblohou. Veľmi pekne sa vyníma na astrofotografiách, jej fotografovanie je však oveľa ťažšie ako fotografovanie hmloviny M42. Konská hlava vyčnieva z rozsiahleho tmavého oblaku, ktorého západná hranica prechádza južne od Alnitaku.

Hmlovina Konská hlava je mimoriadne husté, tmavé a studené mračno plynu a prachu. Vytvára siluetu oproti jasnej hmlovine v pozadí, ktorá je od nás ďalej. Tvar Konskej hlavy je vymodelovaný z hustej medzihviezdnej hmoty žiarením hviezdy sigma Orionis. Vzdialenosť od „nosa“ koňa po jeho „hrivu“ je približne 4 svetelné roky. Dolná časť „krku“ koňa vrhá dokonca tieň. Vnútorné pohyby plynu v hmlovine vzhľad Konskej hlavy po niekoľkých tisícročiach zmenia. Pásy, ktoré sa tiahnu jasnou plochou nad Konskou hlavou, sú pravdepodobne spôsobené jej magnetickými poľami. Konská hlava sa dvíha z tmavého oblaku, v ktorého vnútri sú rozptýlené mladé hviezdy v štádiu vznikania. Táto tmavá hmlovina je takisto súčasťou komplexu obrích molekulárnych mračien v Orióne a je od nás zhruba v rovnakej vzdialenosti ako Veľká hmlovina v Orióne. Priemer IC 434, emisnej hmloviny v pozadí, je okolo 16 svetelných rokov a hmotnosť zhruba 300 hmotností Slnka. Hmlovinu budí k žiareniu hviezdny systém sigma Orionis.

Niekoľkohodinové expozície za pomoci filtrov ukazujú v okolí Konskej hlavy veľa ďalších, oveľa slabšie žiariacich oblastí ionozovaného vodíka.

Galéria

Centrálna časť Konskej hlavy cez HST
Šípka ukazuje polohu blízkej hmloviny NGC 2023
Trojica hviezd Oriónovho pásu s Konskou hlavou (vľavo) a okolitými hmlovinami
Konská hlava pohľadom ďalekohľadu Euclid

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Konská hlava

Zdroj

PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Orión, s. 422.