Preskočiť na obsah

Kohlrauschov zákon

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Kohlrauschov zákon o nezávislom putovaní iónov je empirický poznatok, ktorý sa týka silných elektrolytov[1] (elektrolyty so stupňom disociácie ), ktoré sú nekonečne zriedené.[1] Pri nekonečnom zriedení vedú všetky ióny elektrický prúd[1] (resp. prenášajú elektrický náboj)[2] nezávisle od seba, nedochádza ku elektrostatickej interakcii katiónov s aniónmi.

Dôsledkom Kohlrauschovho zákona je, že medzná molárna vodivosť elektrolytu je daná súčtom iónových príspevkov:[2]

[2]

t.j. medzná molárna vodivosť sa aditivne skladá z príspevkov jednotlivých iónov.[1]

Ďalším dôsledkom Kohlrauschovho zákona je, že rozdiely medzných molárnych vodivostí dvoch binárnych elektrolytov (napr. LiCl a LiBr, HCl a HBr, NaCl a NaBr) so spoločným iónom, sú určené len rozdielmi príspevkov odlišných iónov:

[1]

Zákon sformuloval v roku 1874 nemecký fyzik Friedrich Kohlrausch.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c d e SAMEC, Zdeněk. Elektrochemie. 1. vyd. Praha : Univerzita Karlova v Praze, Nakladatelství Karolinum, 1999. ISBN 80-7184-948-0.
  2. a b c VACÍK, Jiří; PROCHÁZKA, Karel. Obecná chemie. 2. vyd. Praha : Přírodovědecká fakulta Univerzity Karlovy, 2017. ISBN 978-80-7444-050-2.