Kóma

O iných významoch výrazu kóma pozri koma.

Kóma (staršie: koma^[1]) je tretí, najťažší stupeň kvantitatívnej poruchy vedomia. Je to stav hlbokého bezvedomia. K najčastejším príčinám patrí úraz hlavy, krvácanie do mozgu, nervové infekcie, otravy, cukrovka, nízky obsah glukózy v krvi, pečeňové zlyhanie, obličkové a niektoré endokrinné choroby. Chorého nemožno prebrať, nereaguje ani na bolestivé dráždenie.

Rozdelenie kómy

povrchná alebo ľahká kóma - zrenice sú rozšírené, reagujú na svetlo, rohovkový reflex je zachovaný, na silnejšiu bolesť pacient reaguje obrannými pohybmi
hlboká kóma - zrenice nereagujú na svetlo, rohovkový reflex nemožno vyvolať, ostatné reflexy a prejavy nervovej činnosti chýbajú, tep je slabý, tlak krvi nízky, prejavujú sa poruchy dýchania

Referencie

↑ koma. In: Slovenský náučný slovník II. 1932. S. 246

JELENÍK, Andrej. Možnosti komunikácie s ľuďmi v kóme a hlbokých zmenených stavoch vedomia. Paidagogos, 2007, čís. 1. Dostupné online.
MINDELL, Amy. Kóma: liečivá cesta'. Bratislava : 7 plus s.r.o., 2004. S. 186.
MINDELL, Arnold. Kóma: klíč k probuzení. Brno : Nakl. Tomáše Janečka, 1994. (česky)
TOMANDL, Stan. Práca s kómou a paliatívna starostlivosť. [s.l.] : [s.n.], 2006. Dostupné online. Archivované 2007-01-17 z originálu.
KORDAČ, Václav. Vnitřní lékařství - Úvod do oboru a vyšetřovací metody. Praha : Univerzita Karlova, 1989. 60-044-89. (po česky)

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kóma
Wikislovník ponúka heslo Kóma

Tento článok týkajúci sa medicíny je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

[1] . In: Slovenský náučný slovník II. 1932. S. 246

[1]