Juraj Bartusz
| Juraj Bartusz | |
| slovenský sochár | |
| Narodenie | 23. október 1933 (91 rokov) Kamenín, Slovensko |
|---|---|
Juraj Bartusz (* 23. október 1933, Kamenín) je slovenský sochár, grafik, performer, neoavantgardný umelec.
V 60. rokoch 20. storočia vystavoval s výtvarnou skupinou Konkrétistov (vedenou teoretikom umenia A. Pohribným). Bol manželom (1961 – 1984) sochárky Márie Bartuszovej.[1] Jeho súčasnou manželkou je poetka Jana Bodnárová. Pôsobil ako učiteľ na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (1990 – 1999), neskôr založil a pedagogicky od roku 1999 pôsobí na Katedre výtvarných umení a intermédií na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach. V roku 1992 bol na Akadémii výtvarných umení v Prahe vymenovaný za profesora.[2][3] V roku 2004 dostal Munkácsyho cenu.[4]
Štúdium
[upraviť | upraviť zdroj]- 1951 - 1954 Vyšší škola uměleckoprůmyslová, Praha, Česko (V. Šimek)
- 1954 - 1958 Vysoká škola uměleckého průmyslu, Praha, Česko (J. Wagner, J. Kavan)
- 1958 - 1961 Akademie výtvarních umění, Praha, Česko (nár. um. K. Pokorný, K. Hladík)
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]„Tie princípy, ktoré sú zavedené, treba porušiť. To aj v umení. Keď neporušíte, tak zostanete stáť na jednom mieste.“[5]
Juraj Bartusz v 60. a na začiatku 70. rokov rozvíjal princípy abstraktného geometrického umenia v priestorových realizáciách. Jeho raná tvorba reflektovala princípy medzinárodných konštruktívnych tendencií, zároveň odpovedala na nové dobové používanie nových sochárskych materiálov a ich možností spracovania. V 60. a 70. rokoch sa radia k atraktívnym jeho alumíniové ohýbané abstrakcie z plechu a následne priestorové plastiky inšpirované témou vesmíru a kozmonautiky – Hlava kozmonauta, Časopriestorové plastiky realizované z rezaného alebo liateho hliníka.[6] V 80. rokoch sa začal venovať s performatívnymi formami tvorby v podobe hádzania tehiel do tuhnúcej sadry, vytváraniu autorských techník akčnej podoby umenia a maľby,[7] grafiky. Je účastníkom a organizátorom niekoľkých ročníkov Medzinárodného sochárskeho sympózia v kove, usporiadaných Východoslovenskými železiarňami v Košiciach (1967, 1968), ktoré založil spolu s Františkom Patočkom. Z toho vzišli realizácie veľkorozmerných, verejných sôch v priestore: napr. Súhvezdie veľký voz, ktoré bolo v roku 1978 úradne odstránené, Vesmírna brána (teraz osadená pri vchode do Technickej univerzity na Letnej ulici v Košiciach). Spolupracoval s architektom Pavlom Merjavým na realizácii Pamätníka Krompašskej vzbury (Krompachy, Slovensko). V roku 1966 vytvoril súsošie Brána kozmonautov (Sídlisko Podhradová, Košice). Je autorom nadrozmernej sochy Pocta Gagarinovi (1976 – 1979), ktorá sa nachádza v Košiciach v mestskej časti Šaca.[8] Je autorom bronzovej sochy – pocty maliarovi Júliusovi Jakobymu 1977 – 1980, osadenej v priestore Alžbetinej ulice,[9] v centre Košíc.
Štúdium
[upraviť | upraviť zdroj]- 1951 – 1954 Stredná škola uměleckoprůmyslová, Praha (V. Šimek)
- 1954 – 1958 Vysoká škola uměleckoprůmyslová, Praha (J. Wagner, J. Kavan)
- 1958 – 1961 Akademie výtvarných umění, Praha (prof. K. Pokorný, K. Hladík)
Samostatné výstavy, selekcia
[upraviť | upraviť zdroj]- 1967 Plastiky a kresby, Kaviareň Jalta (s Máriou Bartuszovou), Košice
- 1973 Sochy, Východoslovenská galéria, Košice
- 1974 Sochy, Galéria C. Majerníka, Bratislava
- 1988 Galéria umenia Nové Zámky
- 1992 Retrospektíva, Štátna galéria, Banská Bystrica
- 1992 Retrospektíva, Galéria J. Jakobyho, Košice
- 1992 Retrospektíva, Považská galéria umenia, Žilina[10]
Kolektívne výstavy, selekcia
[upraviť | upraviť zdroj]- 1966 Výstava mladých, IX. Kongres AICA, Moravská galéria Brno, Česko
- 1967 Trinásť ze Slovenska, Špálova galerie, Praha, Česko
- 1967 Socha v meste, Bratislava, Slovensko
- 1967 Socha Piešťanských parkov 67, Piešťany, Slovensko
- 1968 Sculpture Tchécoslovaque de Myslbek à nos jours, Musée Rodin, Paríž
- 1969 Klub konkrétistů, Galerie umění, Karlovy Vary, Česko
- 1970 Klub konkrétistů, Dům pánu z Kunštátu, Brno, Česko
- 1970 Z tvorby východoslovenských výtvarníkov 1960 – 1970, Východoslovenská galéria, Košice, Slovensko
- 1970 Z tvorby východoslovenských výtvarníkov 1960 – 1970, Galéria výtvarného umenia, Prešov, Slovensko
- 1970 Polymúzický priestor – Socha, objekt, svetlo, hudba, Kúpeľný ostrov – Piešťany, Slovensko
- 1992 Šedá cihla 35/92, Galerie u Bílého jednorožce, Klatovy, Česko
- 1995 Šesťdesiate roky, Slovenská národná galéria, Bratislava, Slovensko
- 2010 Juraj Bartusz. gestá / body / sekundy, Slovenská národná galéria, Bratislava, Slovensko
Zbierky
[upraviť | upraviť zdroj]- Albertina, Viedeň, Rakúsko
- Banické múzeum v Rožňave, Slovensko
- Galéria mesta Bratislavy, Bratislava, Slovensko
- Stredoslovenská galéria, Banská Bystrica, Slovensko
- Východoslovenská galéria, Košice, Slovensko
- Galerie umění Karlovy Vary, Česko
- Galéria Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne
- L. Kassák Museum, Galéria umenia v Nových Zámkoch
- Museum of Fine Arts in Budapest, Maďarsko
- Muzeum umění Olomouc, Česko
- Nitrianska galéria, Slovensko
- Národní galerie v Praze, Česko
- Považská galéria umenia, Slovensko
- Pécs City Art Gallery, Maďarsko
- Sbírka První slovenské investiční skupiny (PSIS)
- Slovenská národná galéria, Bratislava, Slovensko
- Slovenské národné múzeum, Bratislava, Slovensko
- Villa Merkel / Galerien der Stadt Esslingen am Neckar, Nemecko
- Východoslovenské múzeum, Košice, Slovensko
- Šarišská galéria v Prešove, Slovensko
Bibliografia, selekcia
[upraviť | upraviť zdroj]- BARTOŠOVÁ, Zuzana. Juraj Bartusz. In. Výtvarný život 30, 1985, č. 8, s. 24 – 26
- POHRIBNÝ, Arsén. Spod znamenia princípu konštrukcie. Klub konkretistov po dvadsiatich rokoch I. In.: Výtvarný život 36, 1992, č. 2 – 3, s. 2 – 14
- kol. Šesťdesiate roky, Slovenská národná galéria : Bratislava, 1995
- BAJCUROVÁ, Katarína. Geometrické tendencie v slovenskom sochárstve. In.: Premeny sochárstva 1960 – 1990. Zborník referátov z medzinárodného kolokvia. Bratislava, 1994, s. 26 – 33
- Bartusz: Ekologicko-sociologická inštalácia : Katalóg výstavy : Považská galéria umenia v Žiline [malá výstavná sieň] od 13. 10. 1994 – 11. 12. 1994. Žilina: Považ. gal. umenia, 1994. ISBN 8088730104
- POHRIBNÝ, Arsén. Klub konkrétistů. Praha : Kant, 1997, s. 22 – 23, 107
- BÜNGEROVÁ, Vladimíra, Katarína BAJCUROVÁ a Lucia GREGOROVÁ-STACHOVÁ. Bartusz: Gestá, body, sekundy. Bratislava: Slovenská národná galéria, 2010. ISBN 9788080591519.
- VRBANOVÁ, Alena: Alternatívna Slovenská grafika. Netradičné, experimentálne a autorské podoby slovenskej grafiky v druhej polovici 20. storočia. Bratislava : Roman Fecik Gallery, 2019
- GERŽOVÁ, Jana: Rozhovory o maľbe. Pohľad na slovenskú maľbu prostredníctvom orálnej histórie. Bratislava: VŠVU a Slovart, 2009.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ DZIEWAŃSKA, Marta. Mária Bartuszová. Provisional Forms.. Varšava : Museum of Modern Art in Warszaw, 2015. ISBN 9788364177262. S. 197-198.
- ↑ Bartusz, Juraj. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk).
- ↑ Juraj Bartusz: Osum dvanásť – Nitrianska galéria [online]. [Cit. 2020-06-08]. Dostupné online. Archivované 2020-06-13 z originálu. (po anglicky)
- ↑ Juraj Bartusz: Osum dvanásť – Nitrianska galéria [online]. [Cit. 2020-06-08]. Dostupné online. Archivované 2020-06-13 z originálu. (po anglicky)
- ↑ VRBANOVÁ, Alena. Alternatívna Slovenská grafika. Netradičné, experimentálne a autorské podoby slovenskej grafiky v druhej polovici 20. storočia.. 1.. vyd. Bratislava : Roman Fecik Gallery, 2019. ISBN 9788097184742. S. 7.
- ↑ BÜNGEROVÁ, Vladimíra; BAJCUROVÁ, Katarína; GREGOROVÁ-STACHOVÁ, Lucia. Bartusz: Gestá, body, sekundy.. Bratislava : Slovenská národná galéria, 2010. ISBN 9788080591519.
- ↑ LAB.SNG. Juraj Bartusz – Kresba á 2 sekundy [online]. Web umenia, [cit. 2020-03-23]. Dostupné online.
- ↑ Central European Art Database [online]. cead.space, [cit. 2020-03-23]. Dostupné online.
- ↑ JÚLIUS JAKOBY Archivované 2020-03-23 na Wayback Machine – old.kosice.sk
- ↑ POHRIBNÝ, Arsén. Klub konkrétistů. Praha : Kant, 1997. ISBN 8090190375. S. 107.