Jonathan Edwards (filozof)
| Jonathan Edwards predstaviteľ severoamerickej filozofie | |
| Severoamerická filozofia Filozofia 18. storočia | |
 | |
| Biografické údaje | |
|---|---|
| Narodenie | 5. október 1703 East Windsor, Connecticut |
| Úmrtie | 22. marec 1758 (54 rokov) Princeton, New Jersey |
| Dielo | |
| Škola/tradícia | novoanglická teológia |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Projekt Guttenberg | Jonathan Edwards (plné texty diel autora) |
 | Jonathan Edwards (multimediálne súbory na commons) |
Jonathan Edwards (* 5. október 1703, East Windsor – † 22. marec 1758, Princeton) bol predstaviteľ severoamerickej filozofie, najvýznamnejší mysliteľ skupiny „novoanglickej teológie“.
Ako trinásťročný vstúpil na Yaleovo kolégium, kde ho čítanie anglických osvietencov (Isaac Newton, John Locke) priviedlo k záujmu o prírodné vedy a novú filozofickú metódu. V roku 1721 prežil duchovný obrat, ktorý ho primäl k povýšeniu náboženského citu nad rozum. Edwards sa vrátil k dogmatickej prísnosti, akú hlásala kalvínska teológia prvých puritánskych kolonistov v 17. storočí, ale ktorá sa v ďalších generáciách prežívala. V súlade s tým aj vyznievali kázania, ktoré prednášal ako pastor kongregacionalistickej cirkvi 1726-1750 v Northhamptone. Povestným sa stal jeho prejav „Sinners in the Hands of an Angry God“ (Hriešnici v rukách hnevlivého boha), ktorý vyšiel tlačou 1741. Jeho činnosť prispela k vyvolaniu takej nálady v Novom Anglicku, že sa tu rozvinulo 1734 – 1740 davové náboženské zanietenie zvané Great Awakening (Veľké prebudenie), podnietené návštevou anglického misionára Georgea Whitefielda.
Neskôr bol kvôli jeho nezhodám s významnou časťou členov jeho cirkevného zhromaždenia vo veciach cirkevnej disciplíny a v tom, kto mohol pristupovať k prijímaniu Večere Pánovej, vylúčený z pozície pastora. Potom bol 1750 – 1757 misionárom u Indiánov v Stockbridge na pomedzí bieleho osídlenia; písal tam ďalšie bohoslovecké a dômyselné filozofické knihy, najmä Freedom of the Will (1754, Sloboda vôle), ktorá popri Religious Affections značne ovplyvnila protestantských teológov, z ktorých sú dnes známi napr. Dr. John Piper, alebo Dr. R.C. Sproul. V roku 1757 ho povolali za prezidenta kolégia New Jersey (neskoršia Princetonská univerzita). Edwards domýšľal rozpory súdobého idealizmu až do posledných dôsledkov, pričom dosahoval myšlienkovú originalitu.
Citát
[upraviť | upraviť zdroj]Ako 26 ročný, napísal o svojom duchovnom obrate:
Od tohto dňa až doteraz sa udiala nádherná premena v mojom myslení vo vzťahu k doktríne o Božej zvrchovanosti… Božia absolútna zvrchovanosť… je to, v čom, ako sa zdá, moja myseľ odpočíva ubezpečená tak, ako je ubezpečená o ktorejkoľvek veci, ktorú môžem vidieť svojimi očami… Toto učenie sa toľkokrát ukázalo ako nesmierne šťastné, jasné a sladké. Milujem, keď sa Bohu pripisuje absolútna zvrchovanosť… Božia zvrchovanosť je mi zjavená ako veľká časť Jeho slávy. Často bolo mojou radosťou pristupovať k Bohu a uctievať ho ako zvrchovaného Boha.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jonathan Edwards (filozof)
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.