Jarčie
| Jarčie | |
| potok | |
 Jarčie v obci Pata, pohľad na sever, fotografia z mostu na Nitrianskej ulici
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraje | Trnavský kraj, Nitriansky kraj |
| Okresy | Hlohovec, Galanta, Šaľa |
| Obce | Bojničky, Dvorníky, Šalgočka, Zemianske Sady, Pusté Sady, Pata, Šoporňa, Kráľová nad Váhom |
| prameň | Bojničky |
| - poloha | Bakšajka |
| - výška | 218 m |
| - súradnice | 48°24′04″S 17°47′56″V / 48,4012°S 17,7989°V |
| Ústie | Váh |
| - poloha | Šoporňa, Kráľová nad Váhom |
| - výška | 112 m |
| - súradnice | 48°11′20″S 17°50′00″V / 48,1890°S 17,8333°V |
| Dĺžka | 26,8 km |
| Rád toku | III. |
| Číslo hydronyma | 4-21-10-1337 |
  Poloha ústia
| |
| Wikimedia Commons: Jarčie | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Jarčie[1] je potok na západnom Slovensku v regióne Dolné Považie, na území obcí Bojničky a Dvorníky v okrese Hlohovec, na území obcí Šalgočka, Zemianske Sady, Pusté Sady, Pata a Šoporňa v okrese Galanta oba okresy v Trnavskom kraji a v marginálnom rozsahu na území obce Kráľová nad Váhom v okrese Šaľa v Nitrianskom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Podunajská pahorkatina a v malom rozsahu v geomorfologickom celku Podunajská rovina. Ústi do Váhu. Má dĺžku 26,8 km. Rád toku III.
Prameň
[upraviť | upraviť zdroj]Pramení v 218 m n. m. v poľnohospodárskom extraviláne vo viniciach, na západnom úpätí vinice Bakšajka na území obce Bojničky v okrese Hlohovec.[2]
Opis toku
[upraviť | upraviť zdroj]Vodný tok Jarčie tečie od prameňa územím obce Bojničky poľnohospodárskym extravilánom (vinice) južným smerom a tento smer si s drobnými odchýlkami zachováva až do svojho ústia, preteká stredom intravilánu Bojničiek, preteká vinicovým extravilánom, v 172 m n. m. vteká na územie obce Dvorníky, preteká v priestore extravilánu cez vinicu Od bojničianskeho chotára, svojim pravým brehom obmýva východný okraj samoty (poľnohospodárskej farmy) Panónia, cez vinicu Doliny preteká do intravilánu obce Dvorníky a priteká k obecnej hranici, v 140 m n. m. vteká na hranicu medzi obcami Dvorníky a Šalgočka, tečie po obecnej hranici až po 137 m n. m., preteká územím obce Šalgočka, v priestore poľa Pod Igmálom priberá ľavostranný prítok Slatinka, územie Šalgočky opúšťa v 135 m n. m. a pokračuje územím obce Zemianske Sady, priberá ľavostranný prítok Čeľaď, v 130 m n. m. priteká na hranicu medzi obcami Zemianske Sady a Pusté Sady, v 129 m n. m. opúšťa obecnú hranicu a preteká cez územie obce Pusté Sady.[3][4][5]
V extraviláne obce Pusté Sady ľavým brehom obmýva malú vodnú nádrž Pusté Sady a dodržiava svoj južný smer, v 126 m n. m. vteká na územie obce Pata a zároveň priberá ľavostranný prítok Bábsky potok, cez poľnohospodársky extravilán priteká k severnému okraju intravilánu Paty, tečie po východnom okraji intravilánu obce, podteká rýchlostnú cestu R1 (Slovensko), pokračuje extravilánom cez pole Dolné lúky, v 121 m n. m. opúšťa územie obce Pata a vteká na územie obce Šoporňa, priberá ľavostranný prítok Hájsky kanál, stáča sa na juhozápad, pokračuje v regulovanom koryte v susedstve východného brehu vodnej nádrže Kráľová, od ktorej delí Jarčie hrádza, tečie južným smerom v blízkosti časti obce Štrkovec v obci Šoporňa, v 112 m n. m. priteká na hranicu medzi obcami Šoporňa a Kráľová nad Váhom a zároveň pod priehradným múrom vodnej nádrže Kráľová ústi do Váhu ako jeho ľavostranný prítok. Potok Jarčie patrí do okresov Hlohovec a Galanta v Trnavskom kraji a iba v okrajovom rozsahu do okresu Šaľa v Nitrianskom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Podunajská pahorkatina v geomorfologickom podcelku Nitrianska pahorkatina a v kratšom úseku na dolnom toku Jarčia v geomorfologickom celku Podunajská rovina.[3][4][5]
Prítoky
[upraviť | upraviť zdroj]Vodný tok Jarčie má iba ľavostranné prítoky:
- Slatinka s ústim v 139 m n. m. na území obce Dvorníky,
- Čeľaď s ústim v 131 m n. m. na území obce Zemianske Sady,
- Bábsky potok s ústim v 126 m n. m. na hranici medzi obcami Pusté Sady a Pata,
- Hájsky kanál s ústím v 118 m n. m. na území obce Šoporňa.[6]
Pôvod názvu
[upraviť | upraviť zdroj]Názov vodného toku Jarčie má pôvod vo všeobecnom podstatnom mene jarok vo význame menší potok, priekopa na odtekanie vody. Apelatívum jarok po rozšírení o formant -ie bolo prijaté ako jednoslovný názov potoka. Porovnaj aj Jarč (pole aj lúka v obci Hájske, okres Šaľa), Dolný Jarč (pole v obci Šoporňa, okres Galanta). Je pravdepodobné, že primárne bol pomenovaný vodný tok a sekundárne bolo použité hydronymum na pomenovanie polí a lúky, aj keď nemožno úplne vylúčiť opačný postup. V slovenskej hydronymii je tento slovotvorný typ zriedkavejší. Porovnaj, napr. Jelšie (potok v Podlužanoch a v Prusoch, okres Bánovce nad Bebravou)[7]. Územie, ktorým potok Jarčie preteká, patrí medzi najstaršie osídlené oblasti Slovenska. Najstarší písomný záznam názvu obce Bojničky sa viaže k roku 1113 v podobe Boencza a k roku 1256 Boymuch, názvu obce Dvorníky sa viaže k roku 1247 v podobe Vdvornuc, názvu obce Šalgočka sa viaže k roku 1248 v podobe Salgo a k roku 1350 Salgow, názvu obce Pata sa viaže k roku 1156 v podobe Pta a 1252 Patha, názvu obce Šoporňa sa viaže k roku 1251 v podobe Supurni a 1411 Soporny a názvu obce Kráľová nad Váhom sa viaže k roku 1113 v podobe Crali a 1332 v podobe Villa Regis[8].
Názov vodného toku Jarčie bol štandardizovaný v roku 1978[9]. Z miestnej nárečovej komunikácie sú zaznamenané aj podoby názvu vodného toku Jarč a Jáč. V priestore slovenskej hydronymie vodných tokov hydronymum Jarčie je jedinečným hydronymom (september 2022).
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] [cit. 2022-09-18.
- ↑ Geografické názvy okresu Trnava A3. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-261/1984 z 28.9.1984. 97 s. S. 13, 73. 079-911-87 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2022-09-18]
- ↑ a b Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A 6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 14, 141, 142. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)
- ↑ a b Geografické názvy okresu Galanta A29. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, P-801/1993 z 21.4.1993. 50 s. S. 23, 28, 38, 42. ISBN 80-85672-02-2
- ↑ Priebeh Jarčia v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2022-09-19]
- ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142.
- ↑ Miroslav Kropilák. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1978. 179 a 371, 1. diel, 89 a 374, 2. diel, 118 a 132, 3. diel s. S. 53.
- ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy neosídlených geografických objektov, Západoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-108/1978 z 30.03.1978, Kartografické informácie 10. 122 s. S. 44. Bratislava 1979. 79-904-79 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jarčie
