Hittorfova metóda merania prevodových čísel katiónu a aniónu , resp. merania individuálnych pohyblivostí katiónu a aniónu je založená na meraní elektrického náboja prejdeného elektrolyzérom a meraní zmien látkových množstiev elektrolytov v katódoveom priestore (katolyte) a anódovom priestore (anolyte).[1]
Túto metódu sformuloval nemecký fyzik Johann Wilhelm Hittorf v roku 1853.
Predpokladajme, že elektrický prúd prechádzajúci elektrolyzérom je spojený len s migráciou iónov:[1]
[1]
kde je prúdová hustota, je plocha, je špecifická vodivosť, je gradient elektrického potenciálu.[1]
Potom pre látkový tok i-tej častice môžeme písať:
[1]
s využitím prevodového čísla i-tej častice:
[1]
s využitím prúdovej hustoty :
vynásobením látkového toku plochou :
a integráciou podľa času sa získa vzťah, ktorý hovorí, že úpčet molov i-teho iónu , ktoré prešli za čas ľubovoľnou rovinou kolmou na vektor prúdu , je priamo úmerný prejdenému elektrickému náboju :
[1]
Zmena počtu molov katiónov v katolyte je daná rozdielom počtu molov katiónov prechádzajúcich do katolytu cez prepážku (ktorá je medzi katolytom a anolytom) a počtu molov katiónov vyredukovaných na katóde:
[1]
Menšenec (prvá zátvorka rozdielu) je daný vyššie uvedeným vzťahom, menšiteľ (druhá zátvorka rozdielu) je daný prvým Faradayovým zákonom.[1]
je zmena počtu molov katolytu
Zmena počtu molov aniónov v anolyte je daná rozdielom počtu molov aniónov prechádzajúcich do anolytu cez prepážku (ktorá je medzi katolytom a anolytom) a počtu molov aniónov oxidovaných na anóde:
[1]
Menšenec (prvá zátvorka rozdielu) je daný vyššie uvedeným vzťahom, menšiteľ (druhá zátvorka rozdielu) je daný prvým Faradayovým zákonom.[1]
je zmena počtu molov anolytu
- ↑ a b c d e f g h i j k SAMEC, Zdeněk. Elektrochemie. 1. vyd. Praha : Univerzita Karlova v Praze, Nakladatelství Karolinum, 1999. ISBN 80-7184-948-0.