Hereheretue

	Hereheretue; (Hiri-oro)
	atol
	Snímka atolu satelitom NASA
Štát	Francúzsko
Zámorská korporácia	Francúzska Polynézia
Región	Tuamotu
Súradnice	19°52′J 144°58′Z / 19,87°J 144,96°Z
miestna osada	Otetou
Najvyšší bod
- výška	3 m n. m.
Dĺžka	9 km
Šírka	7 km
Rozloha	43,5 km² (4 350 ha)
- súše	4 km² (400 ha)
Obyvateľstvo	56 (2012)
Hustota	14 obyv./km²
Pre verejnosť	Vstup povolený
Prístup	iba loďou
Objaviteľ	Pedro Fernandes de Queirós
- dátum	1606
Lagúna	polozatvorená
Vstup do lagúny	nemá žiadny
	Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
	Mapa atolu
	Wikimedia Commons: Hereheretue
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 19°52′J 144°58′Z / 19,87°J 144,96°Z

Hereheretue je atol vo Francúzskej Polynézii. Je najsevernejším zo zoskupenia atolov Vojvodu z Gloucesteru, (fra. Îles du Duc de Gloucester), podskupiny súostrovia Tuamotu.

Geografický opis

Atol zaberá plochu asi 43 km² a má zhruba lichobežníkový tvar s hlbokou lagúnou. Do nej nevedie žiadny splavný vstup, koralový okraj je pre lode nepriestupný, aj keď v čase prílivu na mnohých miestach kompletne prekrytý vodou. Jeho najbližším susedom je 155 km vzdialený Anuanuraro.

Z geologického hľadiska je to koralový atol, umiestnený na vrchole podmorskej sopky, ponorenej blízko pod hladinou mora. Sopka z oceánskeho dna na výšku meria 2,81 km a jej vek sa odhaduje na 55,4 až 57,3 mil. rokov.^[3]

História

Prvý európsky záznam o atole je z roku 1606. Atol 4. februára navštívil portugalský navigátor Pedro Fernandes de Queirós, ktorý ho nazval San Pablo. Celú skupinu priľahlých atolov potom zaniesol do máp ako Cuatro Coronas (spa. Štyri koruny).^[4] Ďalšia písomná zmienka je z roku 1822 z lodných záznamov britskej lode Britomart a atol dostáva názov Britomart. Atol navštívil 12. januára 1840 aj Charles Wilkes počas jeho polárnej expedície.

V 19. storočí sa Hereheretue stalo francúzskym územím. V tom čase na ňom bývalo približne 25 obyvateľov.

V roku 1962 bola nainštalovaná meteorologická stanica s cieľom predpovedať a varovať proti cyklónom.

Demografia

Zo skupiny atolov Vojvodu z Gloucesteru je ako jediný trvale obývaný. Populácia sa pohybuje na úrovni okolo 50 – 60 osôb a je väčšinou sústredená v hlavnej miestnej osade Otetou.

Demografický vývoj obývania atolu:

Rok	1977	1983	1988	1996	2002	2007	2012
Počet obyvateľov	26	22	20	45	58	58	56
Zdroj ISPF,^[5] Sčítanie obyvateľstva

Administratívne patrí Hereheretue (spolu s atolmi Anuanuraro, Anuanurunga a Nukutepipi) k departementu Hao, ktoré leží 450 km severovýchodným smerom.

Zaujímavosti

Atol má záznam aj v Guinnessovej knihe rekordov za jeho pôvodný francúzsky názov "Héréhérétué", ako slovo s najväčším počtom diakritických znamienok v akomkoľvek jazyku.

Referencie

↑ Names of the Paumotu Islands, with the Old Names So Far As They Are Known podľa J.L. Younga z The Journal of the Polynesian Society, Volume 8, No. 4, December 1899, p.264 – 8
↑ Populácia v komunitách Francúzskej Polynézie z roku 2012 zo stránok štatistického inštitútu pre Francúzsku Polynéziu (ISPF).
↑ Hereheretue Seamount podľa katalógu Seamount na earthref.org
↑ Burney, James A chronological history of the discoveries in the South Sea or Pacific Ocean London, 1803, vII, p.326.
↑ ISPF, Sčítanie obyvateľstva 1977-2002 Archivované 2014-05-15 na Wayback Machine,2007 Archivované 2014-09-23 na Wayback Machine,2012 Archivované 2014-05-15 na Wayback Machine

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hereheretue

Externé odkazy

Archív zoznamu atolov na OceanDots
Zoznam atolov (vo francúzčine)
Zoznam pôvodných názvov ostrovov Puamotu Archivované 2012-02-10 na Wayback Machine
Meteorological station Archivované 2008-05-11 na Wayback Machine
Biodiverzita polynézskych atolov Archivované 2008-05-16 na Wayback Machine
Enhanced Vector Shorelines of the World

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hereheretue na anglickej Wikipédii.

[JPS-1] Names of the Paumotu Islands, with the Old Names So Far As They Are Known podľa J.L. Younga z The Journal of the Polynesian Society, Volume 8, No. 4, December 1899, p.264 – 8

[pop2012-2] Populácia v komunitách Francúzskej Polynézie z roku 2012 zo stránok štatistického inštitútu pre Francúzsku Polynéziu (ISPF).

[3] Hereheretue Seamount podľa katalógu Seamount na earthref.org

[4] Burney, James A chronological history of the discoveries in the South Sea or Pacific Ocean London, 1803, vII, p.326.

[5] ISPF, Sčítanie obyvateľstva 1977-2002 Archivované 2014-05-15 na Wayback Machine,2007 Archivované 2014-09-23 na Wayback Machine,2012 Archivované 2014-05-15 na Wayback Machine

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

z d u Tuamotu
Atoly Tuamotu	Ostrovy Sklamania Puka-Puka Napuka Tepoto Nord Skupina ostrovov Vojvodu z Gloucesteru Hereheretue Anuanuraro Anuanurunga Nukutepipi Skupina Ďalekovýchodných Tuamotu Fangatau Fakahina Tatakoto Akiaki Vahitahi Nukutavake Vairaatea Pinaki Reao Pukarua Vanavana Tureia Tematangi Mururoa Fangataufa Skupina Hao Rekareka (Tehuata) Tauere Amanu Hao Paraoa Nengonengo Manuhangi Ahunui Skupina Hikueru Tekokota Hikueru Reitoru Marokau Ravahere Ostrovy kráľa Georga Ahe Manihi Takaroa Takapoto Tikei Ostrovy Palliser Fakarava Niau Toau Arutua Apataki Kaukura Mataiva Tikehau Rangiroa Makatea Ostrovy Raeffsky Anaa Faaite Tahanea Motutunga Takume Raroia Taenga Nihiru Makemo Katiu Tuanake Hiti Tepoto Sud Marutea Nord Haraiki Aratika Kauehi Taiaro Raraka
Oblasti Francúzskej Polynézie	Gambiéry Markézy Ostrovy Spoločnosti Tuamotu Tubuai Rapa a Marotiri

z d u Štáty a závislé územia v Austrálii a Oceánii
Australázia	Austrália Kokosové ostrovy Norfolk Nový Zéland¹ Vianočný ostrov
Melanézia	Fidži Indonézia (Moluky) Nová Kaledónia Papua-Nová Guinea² Šalamúnove ostrovy Vanuatu Východný Timor³
Mikronézia	Guam Kiribati Marshallove ostrovy Mikronézske federatívne štáty Nauru Palau Severné Mariány
Polynézia	Americká Samoa Cookove ostrovy Francúzska Polynézia Niue Pitcairnove ostrovy Samoa Tokelau Tonga Tuvalu Wallis a Futuna
¹ Nový Zéland býva často započítavaný do Polynézie. ² Papua-Nová Guinea býva často započítavaná ako časť Australázie. ³ Východný Timor býva často započítavaný ako časť Ázie.