Gravitačná diferenciácia
|
|
|
|
Gravitačná diferenciácia alebo diferenciácia je proces, ktorý prebieha v terestrických telesách za predpokladu, že majú dostatočne dlhý čas roztavené vnútro aj povrch. V takto roztavenom telese ťažší materiál vplyvom gravitácie klesá smerom k ťažisku (stredu) telesa a ľahší stúpa nahor. Pri stúpaní ľahšieho materiálu nahor sa uvoľňuje energia.
Výsledkom gravitačnej diferenciácie je to, že okolo ťažiska telesa sa utvorí jadro pozostávajúce z najťažších chemických prvkov. Pokiaľ je teleso dostatočne veľké, môže takto vzniknuté jadro vydržať v roztavenom stave aj miliardy rokov. Nad jadrom sa utvorí ľahší, väčšinou silikátový plášť a povrch telesa pokrýva tenká tuhá vrstva - kôra. Pokiaľ teleso nemá nijaký dodatočný zdroj tepla (rozpad rádioaktívnych prvkov vo svojom vnútri, slapové trenie), postupne prebieha proces jeho chladnutia.
Diferenciáciou prešli v dávnej minulosti slnečnej sústavy všetky terestrické planéty, čiže Merkúr, Venuša, Zem a Mars. Predpokladá sa diferenciácia tiež niektorých veľkých mesiacov joviálnych planét - Galileiho mesiacov, Titana a Tritona. Diferenciáciu naopak nepodstúpili malé satelity a planétky, existujú však aj výnimky (napr. planétka 4 Vesta je gravitačne diferencovaná). Gravitačne diferencované telesá môžu vytvárať vlastné magnetické pole a môžu mať sopečnú aktivitu.
