Eurozóna

Krajiny Eurozóny (2023)

Eurozónu tvoria členské štáty Európskej únie, ktorých menou je euro. Zavedenie eura predstavuje tretiu etapu hospodárskej a menovej únie (HMÚ), vytváranej v rámci Európskej únie od začiatku 90. rokov 20. storočia.

Členovia

Členmi eurozóny sú Belgicko, Cyprus, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Malta, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Taliansko a Chorvátsko.

Eurozóna zahŕňa aj mimoeurópske územia niektorých členských štátov Európskej únie, ktorých menou je euro. V týchto oblastiach žije okolo 4 500 000 obyvateľov. Patria sem:

• Azory a Madeira – portugalské súostrovia v Atlantickom oceáne
• Kanárske ostrovy a autonómne mestá Ceuta a Melilla – španielske územia na africkom kontinente
• Francúzska Guyana, Guadeloupe, Martinik, Réunion, Saint-Barthélemy, Saint-Martin, Mayotte, Saint-Pierre a Miquelon, Clippertonov ostrov, Francúzske južné a antarktické územia – niektoré územia zámorského Francúzska

Nečlenovia používajúci euro

Okrem toho euro oficiálne používajú štáty Andorra, Monako, San Maríno a Vatikán; neoficiálne aj Čierna Hora a sporné územie Kosova. Andorra až v roku 2013 podpísala podobnú zmluvu ako Monako, San Maríno a Vatikán a získala povolenie raziť si vlastné euromince.

Členovia Európskej únie plánujúci zaviesť euro

Sedem štátov Európskej únie zatiaľ euro ako svoju menu nezaviedlo. Sú to štáty, ktoré majú tzv. výnimku z hospodárskej a menovej únie. Dánsko má trvalú výnimku, nie je teda vôbec povinné zaviesť euro. Ostatné štáty majú dočasnú výnimku a v budúcnosti teda sú povinné zaviesť euro.

Dejiny

• 1. január 1999: 11 štátov Európskej únie (Belgicko, Fínsko, Francúzsko, Írsko, Taliansko, Luxembursko, Nemecko, Holandsko, Portugalsko, Rakúsko a Španielsko) vstúpilo do tretej fázy HMÚ; euro bolo zavedené v bezhotovostnej podobe; Európska centrálna banka začala vykonávať jednotnú menovú politiku pre krajiny eurozóny
• 1. január 2001: Grécko sa zapojilo do tretej fázy HMÚ
• 1. január 2002: Euro bolo zavedené v hotovostnej podobe, do obehu boli uvedené euromince a eurobankovky
• 1. január 2007: Slovinsko sa zapojilo do tretej fázy HMÚ
• 1. január 2008: Cyprus a Malta sa zapojili do tretej fázy HMÚ
• 1. január 2009: Slovensko sa zapojilo do tretej fázy HMÚ
• 1. január 2011: Estónsko sa zapojilo do tretej fázy HMÚ
• 1. január 2014: Lotyšsko sa zapojilo do tretej fázy HMÚ
• 1. január 2015: Litva sa zapojila do tretej fázy HMÚ
• 1. január 2023: Chorvátsko sa zapojilo do tretej fázy HMÚ

Inštitucionálny rámec

Eurozóna používa ten istý inštitucionálny rámec ako celá Európska únia. Teda najmä tzv. inštitucionálny trojuholník Európsky parlament - Rada - Komisia a aj ostatné inštitúcie (Európska rada, Súdny dvor EÚ, Dvor audítorov, Európska centrálna banka) a ďalšie orgány a úrady. Niektoré orgány a inštitúcie majú však osobitné úlohy pre eurozónu, prípadne sú určené špeciálne pre eurozónu.

V rámci Rady EÚ je dôležité zoskupenie Rady pre hospodárske a finančné záležitosti (ECOFIN).

Menovú politiku eurozóny určuje výlučne Európska centrálna banka.

Euroskupina

Neformálnym orgánom eurozóny je Euroskupina. Euroskupinu od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy upravuje protokol o Euroskupine pripojený k Zmluve o fungovaní Európskej únie. Ako neformálny orgán nemá Euroskupina žiadne osobitné rozhodovacie právomoci.

Euroskupinu tvoria ministri členských štátov únie, ktorých menou je euro. Spravidla ide o ministrov financií a hospodárstva. Euroskupina si volí svojho predsedu na obdobie dva a pol roka. V súčasnosti je predsedom Euroskupiny holandský minister financií Jeroen Dijsselbloem.

Samit eurozóny

Od nadobudnutia platnosti tzv. Fiškálneho paktu vznikol ďalší neformálny orgán eurozóny, samit eurozóny. Samit eurozóny je neformálnym stretnutím hláv štátov a predsedov vlád únie, ktorých menou je euro, za účasti predsedu Európskej komisie. Podobne ako Euroskupina, ani samit eurozóny nemá žiadne formálne rozhodovacie právomoci. Predsedu samitu eurozóny menuje jednoduchou väčšinou samit eurozóny vtedy, keď Európska rada volí svojho predsedu, a menuje ho na rovnaké funkčné obdobie. Dosiaľ sa uplatňuje pravidlo, že predseda Európskej rady je zároveň predsedom samitu eurozóny. Od 1. decembra 2019 je ním Belgičan Charles Michel .