Preskočiť na obsah

Dyslexia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Dyslexia je biologicky podmienená porucha, ktorá sa prejavuje neschopnosťou čítať, alebo veľmi ťažkopádnym čítaním. Trpí ňou hlavne mladšia vrstva populácie. Dyslexia je špecifická porucha prejavujúca sa neschopnosťou naučiť sa čítať, napriek tomu, že sa dieťaťu dostáva bežného výučbového vedenia, má primeranú inteligenciu a sociokultúrnu príležitosť. Zelinková (1994) spomína okrem vyššie uvedených faktov aj podmienku, že dieťa nemá zrakový či sluchový postih. Dyslexia je vážnou biologicky podmienenou poruchou učenia a je najrozšírenejším postihnutím v európskych krajinách (okolo 4 – 12 % žiakov základných škôl).

Či dieťa trpí dyslexiou s určitosťou to môže potvrdiť len odborník – špeciálny pedagóg a to buď v centre špeciálno-pedagogického poradenstva alebo v centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie.

Príznaky, ktoré sú signálom, že dieťa trpí dyslexiou:

  1. Dyslektik je zvyčajne bystré a šikovné dieťa, no jeho výkony na čítaní sú hlboko podpriemerné a naopak, jeho výkony v matematike obyčajne ďaleko prevyšujú výkony v čítaní (niekedy sa objavuje dvoj, či trojstupňový rozdiel v hodnotení).
  2. Dyslektik je neposedný, má zníženú schopnosť koncentrácie a len ťažko sa sústredí.
  3. Konkrétnej činnosti sa dokáže venovať iba krátkodobo.
  4. Má poruchy pravo-ľavej orientácie, resp. orientácie v priestore.
  5. Má ťažkosti pri reprodukcii rytmu.
  6. Má výrazne zníženú rýchlosť čítania (nedosahuje 60 – 70 slov/min) Týka sa aj žiaka 1. ročníka.
  7. Má veľkú chybovosť čítania, resp. nevie o čom číta (obsah).
  8. Má zníženú kvalitu čítania (hláskovanie, v lepšom prípade slabikovanie).
  9. Kvalita chýb v čitateľskom prejave dyslektika:
    • typické sú zámeny: zrkadlové (b/d), tvarovo podobných písmen (m/n)
    • typické sú zámeny samohlások: a/o, o/e, a/e
    • prešmykovanie slabík (píš/šíp)
    • prečítanie iba prvej časti slova, pričom zvyšok dieťa doplní z hlavy
    • dvojité čítanie (dieťa slovo na viackrát lúšti potichu a až potom ho nahlas prečíta)

Klinický obraz

[upraviť | upraviť zdroj]

Vek pri diagnostikovaní a trvanie poruchy

[upraviť | upraviť zdroj]

Príznaky dyslexie sa môžu líšiť v závislosti od veku dieťaťa.[1]

Vo všeobecnosti sa tieto príznaky prvýkrát objavia, keď sa dieťa učí čítať, hoci môžu byť prítomné už oveľa skôr.[2]  Zároveň sa môže stať, že dyslexia nie je diagnostikovaná ani po mnohých rokoch. Napríklad je bežné, že deti s vysokým inteligenčným kvocientom (IQ) neprejavujú príznaky dyslexie a preto zostáva nepovšimnutá až dokým sa v škole nezvýšia nároky na porozumenie.

Vedú sa diskusie o tom, či je táto porucha celoživotná a jej dôsledky sa dajú len zmierniť, alebo či môže vďaka liečbe úplne vymiznúť. Isté však je, že čím skôr sa s liečbou začne, tým menšie budú jej dôsledky.

Vývinový priebeh

[upraviť | upraviť zdroj]

Vo veku od 3 do 5 rokov môže mať dieťa s dyslexiou spomalený vývoj reči a problémy s výslovnosťou, hoci nie vždy musí mať problémy súvisiace s ústnym prejavom.

Niektorí autori tiež tvrdia, že sa môžu vyskytovať ťažkosti pri osvojovaní si rutiny a zapamätaní si čísel, písmen, dní v týždni, pesničiek alebo farieb, taktiež ťažkosti pri obliekaní sa (zapínanie gombíkov alebo zipsov) atď. Existuje však polemika o tom, či je to typickejšie pre dyslexiu alebo pre iné poruchy učenia.

V tomto období je dôležité sledovať, ako sú plnené požiadavky v učení sa čítať a písať. Napriek tomu im je zriedkavé diagnostikovať dyslexiu pred začiatkom školskej dochádzky, pretože sa ešte nestretli s úlohami spojenými s čítaním.

Medzi 6. a 8. rokom života robí najväčšie ťažkosti spájanie grafém s fonémami (písmená –hlásky). Ďalšie ťažkosti, ktoré sa v literatúre objavujú zriedkavejšie, sú ťažkosti v logicko-priestorových operáciách a pamätaním si sledu udalostí.

V niektorých prípadoch sa začínajú prejavovať nedostatky v iných školských oblastiach, napríklad v matematike (dyskalkúlia). Vo väčšine prípadov dyskalkúlia nie je primárna porucha, ale je spôsobená problémom s chápaním zadania úlohy.

V tom istom vekovom rozmedzí a približne do 11 rokov si dieťa môže mýliť čísla a písmená alebo meniť ich poradie v slovách; má problémy s výslovnosťou čítaných slov a ťažkosti s porozumením čítaného textu.

Neskôr a až do obdobia dospelosti patrí medzi najväčšie ťažkosti problém s porozumením čítaného textu. Čím je text zložitejší, tým je problém väčší.

Kognitívne vysvetlenie symptomatologického vývoja

[upraviť | upraviť zdroj]

Zo psychologickej paradigmy spracovania informácií sa tieto ťažkosti vysvetľujú tak, že ľudia bez dyslexie si automatizujú procesy, s ktorými majú ľudia s dyslexiou problémy.

Podľa týchto teórií má mozog obmedzené schopnosti na spracovanie. Ak sa tieto schopnosti prekročia, procesy sa spomalia alebo sa dokonca vyskytnú chyby. Preto malé deti čítajú pomaly, robia chyby pri dekódovaní grafém – foném (písmeno – hláska) a majú veľké problémy s porozumením. Okrem toho majú väčšie problémy s menej známymi alebo dlhšími slovami, pretože si vyžadujú viac kognitívnych zdrojov.

Postupne, ako si deti automatizujú mechaniku čítania, majú čoraz viac zdrojov, ktoré môžu venovať porozumeniu textu a nakoniec sa do značnej miery zautomatizuje aj to. U osôb s dyslexiou k tejto automatizácii dochádza pomalšie. To znamená, že robia chyby po oveľa dlhšiu dobu, dokonca aj v dospelosti, keď sa na prvý pohľad rýchlosť a presnosť mechaniky čítania javia ako správne. Napriek tomu majú problémy s porozumením, pretože stále využívajú väčšinu svojich zdrojov na dekódovanie grafém a foném. Je teda bežné, že dospelí s dyslexiou robia stále viac chýb a sú pomalší než kontrolné skupiny pri čítaní vymyslených alebo nezvyčajných slov.

Špecifické znaky dyslexie

[upraviť | upraviť zdroj]

Existujú určité znaky, ktoré sú prítomné vždy a je potrebné pozorne ich sledovať:[3]

  • Ťažkosti s písaným textom
  • Problémy s písaním
  • Vážne problémy s pravopisom/ortografiou
  • Pomalý proces učenia sa čítať
  • Problémy s učením sa cudzieho jazyka a písaním v cudzom jazyku

Medzi znaky, ktoré sa môžu vyskytovať často, patria:

  • Ťažkosti s matematikou
  • Problém s dodržiavaním inštrukcií a vypracovaním zložitejších úloh
  • Problém s čítaním s porozumením
  • Výkyvy v schopnostiach

Niekedy sa líšia v závislosti od typu dyslexie alebo od toho, ako veľmi je ňou osoba postihnutá:

  • Ťažkosti v hovorenej reči
  • Problém s vnímaním vzdialenosti a priestoru
  • Zmätok pri určovaní pravej a ľavej strany
  • Problém s rytmom a hudobným sluchom

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. What are common treatments for reading disorders? [online]. National Institutes of Health, [cit. 2015-03-15]. Dostupné online.
  2. CATTS, H.. Early identification of dyslexics: Evidence from a follow-up study of speech language impaired children. [s.l.] : Annals of dyslexia, 1991. S. 163-177.
  3. ÁNGULO DOMÍNGUEZ, M.C., et al.. Manual de atención al alumnado con necesidades específicas de apoyo educativo derivadas de dificultades específicas de aprendizaje: DISLEXIA. [online]. Junta de Andalucía, 2012. Dostupné online.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dislexia na španielskej Wikipédii.