Preskočiť na obsah

Difúzny koeficient

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Difúzny koeficient označovaný často ako elektrochemická veličina, ktorá kvantifikuje rýchlosť i-tej častice, akou sa šíri (difunduje) v prostredí. Difúzna koeficient je číselne rovný látkovému množstvu difundujúcej zložky i, ktoré prejde jednotkovou plochou za jednotkový čas pri jednotkovom koncentračnom gradiente.[1]

Jednotkou difúzneho koeficientu je:

[1][2]

Hodnoty difúznych koeficientov závisia na fáze, v ktorej difúzia prebieha:

  • v plynoch naberá difúzny koeficient veľkosť rádovo [1]
  • vo vodnom prostredí sa difúzna koeficienty malých a stredne veľkých molekúl pohybujú: [1]
  • vo vodnom prostredí sa difúzna koeficienty veľkých molekúl pohybujú: [1]
  • v pevnej fáze sú difúzne koeficienty najmenšie: [1]

Difúzny koeficient a Fickove zákony

[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý Fickov zákon

[upraviť | upraviť zdroj]

Difúzny koeficient vystupuje v prvom Fickovom zákone, ktorý sa týka stacionárnej difúzie, ako konštanta úmernosti medzi konzervatívnou silou nazývanou difúzny tok látky a záporne vzatým gradientom skalárnej funkcie, ktorá sa nazýva koncentrácia i-tej častice:[2]

[2]

čo sa v jednodimenziálnom prípade dá prepísať:

[1]

Druhý Fickov zákon

[upraviť | upraviť zdroj]

Difúzny koeficient vystupuje aj v druhom Fickovom zákone, ktorý sa týka nestacionárnej difúzie:[2]

[1]

resp. za použitia gradientu pre viacdimenzionálny prípad:

[2]

a pre sférickú difúziu:

[2]

Einsteinova rovnica pre difúzny koeficient

[upraviť | upraviť zdroj]

Einsteinova rovnica pre difúzny koeficient popisuje závislosť difúzneho koeficientu na teplote a koeficiente trenia , čiže na viskozite prostredia, v ktorom sa pohybuje i-tá častica:

[1]

kde je Boltzmanova konštanta.

Z Einsteinovej rovnice pre difúzny koeficient vyplýva, že difúzny je rastie so vzrastajúcou teplotou a klesá so vzrastom viskozity prostredia.

Einsteinova-Stokesova rovnica pre difúzny koeficient

[upraviť | upraviť zdroj]

Einsteinova-Stokesova rovnica pre difúzny koeficient popisuje závislosť difúznaho koefientu na dynamickej viskozite prostredia a polomere i-tej častice :

[1]

Z Einsteinovej-Stokesovej rovnice pre difúzny koeficient vyplýva, že difúzny koeficient klesá so vzrastajúcim polomerom i-tej častice a klesá so vzrastom dynamickej viskozity prostredia .

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c d e f g h i j NOVÁK, Josef. Fyzikální chemie - bakalářský a magisterský kurz. 1. vyd. Praha : VŠCHT, 2008. ISBN 978-80-7080-675-3.
  2. a b c d e f SAMEC, Zdeněk. Elektrochemie. 1. vyd. Praha : Univerzita Karlova v Praze, Nakladatelství Karolinum, 1999. ISBN 80-7184-948-0.