Preskočiť na obsah

Buenos Aires (provincia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Buenos Aires
(Bonaerense)
Provincia
Vlajka
Symbol
Štát Argentína Argentína
Súradnice 33°42′0″J 61°0′0″Z / 33,70000°J 61,00000°Z / -33.70000; -61.00000
Hlavné mesto La Plata
Rozloha 307 571 km² (30 757 100 ha)
Obyvateľstvo 15 625 084 (2010 [1])
Hustota 50,8 obyv./km²
Guvernér Axel Kicillof
Kód ISO AR-B
Poloha v Argentíne
Poloha v Argentíne
Mapa provincie
Mapa provincie
Wikimedia Commons: Buenos Aires Province
Webová stránka: Stránka samosprávy
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Provincia Buenos Aires (špa. Provincia de Buenos Aires) je provincia nachádzajúca sa na východe Argentíny. Na juhozápade susedí s provinciou Río Negro, na západe s La Pampa a Córdoba, na severozápade so Santa Fe a na severe s Entre Ríos. Na severnej strane provincie sa nachádza tiež ústie Río de la Plata, ktoré túto provinciou oddeľuje od Uruguaja. Na východnej strane sa nachádza Atlantický oceán. Hlavným mestom provincie je La Plata a teda nie hlavné mesto Argentíny Buenos Aires, ktoré nie je vôbec súčasťou tejto provincie. Podľa sčítania ľudu z roku 2010 žilo v tejto provincii 15 625 084 ľudí a zaberala približne 307 571 km2, čo z nej robí najväčšiu argentínsku provinciu tak z hľadiska počtu obyvateľov, ako aj veľkosti územia. V roku 2017 žilo podľa odhadov v provincii Buenos Aires až 17 020 000 obyvateľov.[1]

Dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v článkoch: Argentínske občianske vojny a Štát Buenos Aires

Pôvodnými obyvateľmi provincie boli indiáni z kmeňa Charrúov a Querandíov. Po príchode európskych kolonistov sa však postupne počet pôvodného obyvateľstva znižoval, až na súčasný veľmi nízky počet. V roku 1536 založili Španieli pod vedením Pedra de Mendozu osadu Buenos Aires, vtedy pod názvom Ciudad de Nuestra Señora Santa María del Buen Ayre, teda Mesto našej Panej svätej Márie dobrých vetrov. Miestni pôvodní obyvatelia boli spočiatku k Španielom priateľskí, no už čoskoro začali vznikať konflikty a domorodí obyvatelia začali na nové mesto útočiť. Už v júni 1536 Indiáni mesto obkľúčili, neskôr však obliehanie pre nedostatok jedla ukončili. Zlá situácia v meste prinútila kolonistov ho postupne začať opúšťať, až v roku 1541 zostalo celkom opustené. K druhému a konečnému založeniu mesta došlo 11. júna 1580. Vtedy na miesto priplával španielsky (baskický) conquistador Juan de Garay, ktorý založil osadu s prístavom s názvom Santísima Trinidad y Puerto Santa María de los Buenos Aires. Garay sa poučil z chýb predchodcov a začal s domorodcami vychádzať lepšie. Vďaka tomu sa Španielom začalo v oblasti konečne dariť.[2] V roku 1776 vzniklo Miestokráľovstvo Río de la Plata, ktorého hlavné mesto bolo Buenos Aires. Konflikty s pôvodným obyvateľstvom však neprestali ani v tomto období a práve v Provincii Buenos Aires sa diali pravidelne strety medzi európskymi osadníkmi a indiánmi. 25. mája 1810 prebehla v Buenos Aires tzv. Májová revolúcia, ktorá znamenala vyhlásenie nezávislosti na Španielsku. Vznikol tak nový štát, ktorý dostal pomenovanie Spojené provincie La Platy a práve Provincia Buenos Aires sa stala jeho centrom, pričom iné provincie miestokráľovstva zväčšia novú vládu odmietali a zostávali verné španielskemu kráľovi a jeho orgánom. Spor Provincie Buenos Aires a zvyšných provincii sa stal jedným z hlavných dôvodov vzniku občianskych vojen v Argentíne v dobe po získaní nezávislosti na Španielsku. Zvyšným provinciám sa nepozdávala veľká dominancia mesta Buenos Aires a jeho provincie, ktoré malo bohatnúť podľa ich názoru na ich úkor. Provincii Buenos Aires sa postupne podarilo získať prevahu a vznikla tak Argentínska konfederácia, kde mala Provincia Buenos Aires rozhodujúci vplyv. Na čele štátu stál guvernér Buenos Aires Juan Manuel de Rosas. Napriek tomu si silný vplyv zachovali aj zástancovia federalizmu, ktorým sa po dlhých rokoch vlády Rosasa a Buenos Aires podarilo na začiatku 50. rokov 19. storočia poraziť Buenos Aires a prevziať vládu nad krajinou. V roku 1852 sa predstavitelia Provincie Buenos Aires rozhodli vyhlásiť nezávislosť a vznikol tak Štát Buenos Aires. Predstavitelia konfederácie odmietli tento štát uznať. Vzájomný konflikt vyvrcholil v roku 1861, kedy sa podarilo predstaviteľom Buenos Aires zvrátiť pôvodne nepriaznivú situáciu a pod vedením Bartolomé Mitreho porazili federalistov. Napriek tomu sa predstavitelia Buenos Aires zaviazali k prijatiu ústavných zmien, ktorých cieľom bolo vyčleniť mesto Buenos Aires z provincie Buenos Aires, čo malo znížiť vplyv Provincie Buenos Aires a zaistiť väčšiu rovnováhu v rámci krajiny. K naplneniu tohto záväzku však došlo až v roku 1880, kedy bolo mesto Buenos Aires definitívne vyčlenené z Provincie Buenos Aires a stalo sa samostatnou federálnou oblasťou. V roku 1882 tak bolo založené mesto La Plata, ktoré sa stalo novým hlavným mestom provincie. V následnom období sa provincia stala cieľom väčšiny európskych migrantov, ktorí úplne pretvorili zloženie argentínskeho obyvateľstva.[3]

Administratívne rozdelenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Provincia je rozdelená na 135 územných celkov (tzv. partidos). Názvy ich administratívnych centier sú uvedené v zátvorke:

  1. Adolfo Alsina (Carhué)
  2. Adolfo Gonzales Chaves (Adolfo Gonzales Chaves)
  3. Alberti (Alberti)
  4. Almirante Brown (Adrogué)
  5. Arrecifes (Arrecifes)
  6. Avellaneda (Avellaneda)
  7. Ayacucho (Ayacucho)
  8. Azul (Azul)
  9. Bahía Blanca (Bahía Blanca)
  10. Balcarce (Balcarce)
  11. Baradero (Baradero)
  12. Benito Juárez (Benito Juárez)
  13. Berazategui (Berazategui)
  14. Berisso (Berisso)
  15. Bolívar (San Carlos de Bolívar)
  16. Bragado (Bragado)
  17. Brandsen (Brandsen)
  18. Campana (Campana)
  19. Cañuelas (Cañuelas)
  20. Capitán Sarmiento (Capitán Sarmiento)
  21. Carlos Casares (Carlos Casares)
  22. Carlos Tejedor (Carlos Tejedor)
  23. Carmen de Areco (Carmen de Areco)
  24. Castelli (Castelli)
  25. Chacabuco (Chacabuco)
  26. Chascomús (Chascomús)
  27. Chivilcoy (Chivilcoy)
  28. Colón (Colón)
  29. Coronel Dorrego (Coronel Dorrego)
  30. Coronel Pringles (Coronel Pringles)
  31. Coronel Rosales (Punta Alta)
  32. Coronel Suárez (Coronel Suárez)
  33. Daireaux (Daireaux)
  34. Dolores (Dolores)
  35. Ensenada (Ensenada)
  36. Escobar (Belén de Escobar)
  37. Esteban Echeverría (Monte Grande)
  38. Exaltación de la Cruz (Capilla del Señor)
  39. Ezeiza (Ezeiza)
  40. Florencio Varela (Florencio Varela)
  41. Florentino Ameghino (Florentino Ameghino)
  42. General Alvarado (Miramar)
  43. General Alvear (General Alvear)
  44. General Arenales (General Arenales)
  45. General Belgrano (General Belgrano)
  46. General Guido (General Guido)
  47. General La Madrid (General La Madrid)
  48. General Las Heras (General Las Heras)
  49. General Lavalle (General Lavalle)
  50. General Madariaga (General Juan Madariaga)
  51. General Paz (Ranchos)
  52. General Pinto (General Pinto)
  53. General Pueyrredón (Mar del Plata)
  54. General Rodríguez (General Rodríguez)
  55. General San Martín (General San Martín)
  56. General Viamonte (General Viamonte)
  57. General Villegas (General Villegas)
  58. Guaminí (Guaminí)
  59. Hipólito Yrigoyen (Henderson)
  60. Hurlingham (Hurlingham)
  61. Ituzaingó (Ituzaingó)
  62. José C. Paz (José C. Paz)
  63. Junín (Junín)
  64. La Costa (Mar del Tuyú)
  65. La Matanza (San Justo)
  66. La Plata (La Plata)
  67. Lanús (Lanús)
  68. Laprida (Laprida)
  69. Las Flores (Las Flores)
  70. Leandro N. Alem (Vedia)
  71. Lezama (Lezama)
  72. Lincoln (Lincoln)
  73. Lobería (Lobería)
  74. Lobos (Lobos)
  75. Lomas de Zamora (Lomas de Zamora)
  76. Luján (Luján)
  77. Magdalena (Magdalena)
  78. Maipú (Maipú)
  79. Malvinas Argentinas (Los Polvorines)
  80. Mar Chiquita (Coronel Vidal)
  81. Marcos Paz (Marcos Paz)
  82. Mercedes (Mercedes)
  83. Merlo (Merlo)
  84. Monte Hermoso (Monte Hermoso)
  85. Moreno (Moreno)
  86. Morón (Morón)
  87. Navarro (Navarro)
  88. Necochea (Necochea)
  89. Nueve de Julio (Nueve de Julio)
  90. Olavarría (Olavarría)
  91. Patagones (Carmen de Patagones)
  92. Pehuajó (Pehuajó)
  93. Pellegrini (Pellegrini)
  94. Pergamino (Pergamino)
  95. Pila (Pila)
  96. Pilar (Pilar)
  97. Pinamar (Pinamar)
  98. Presidente Perón (Guernica)
  99. Puán (Puán)
  100. Punta Indio (Verónica)
  101. Quilmes (Quilmes)
  102. Ramallo (Ramallo)
  103. Rauch (Rauch)
  104. Rivadavia (América)
  105. Rojas (Rojas)
  106. Roque Pérez (Roque Pérez)
  107. Saavedra (Pigüé)
  108. Saladillo (Saladillo)
  109. Salto (Salto)
  110. Salliqueló (Salliqueló)
  111. San Andrés de Giles (San Andrés de Giles)
  112. San Antonio de Areco (San Antonio de Areco)
  113. San Cayetano (San Cayetano)
  114. San Fernando (San Fernando)
  115. San Isidro (San Isidro)
  116. San Miguel (San Miguel)
  117. San Miguel del Monte (or Monte) (San Miguel del Monte)
  118. San Nicolás (San Nicolás de los Arroyos)
  119. San Pedro (San Pedro)
  120. San Vicente (San Vicente)
  121. Suipacha (Suipacha)
  122. Tandil (Tandil)
  123. Tapalqué (Tapalqué)
  124. Tigre (Tigre)
  125. Tordillo (General Conesa)
  126. Tornquist (Tornquist)
  127. Trenque Lauquen (Trenque Lauquen)
  128. Tres Arroyos (Tres Arroyos)
  129. Tres de Febrero (Caseros)
  130. Tres Lomas (Tres Lomas)
  131. Veinticinco de Mayo (Veinticinco de Mayo)
  132. Vicente López (Olivos)
  133. Villa Gesell (Villa Gesell)
  134. Villarino (Médanos)
  135. Zárate (Zárate)

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b The population of the provinces of Argentina according to census results and latest official projections [online]. citypopulation.de, [cit. 2018-03-05]. Dostupné online.
  2. ↑ History [online]. britannica.com, [cit. 2018-03-06]. Dostupné online.
  3. ↑ Historia de la provincia de Buenos Aires [online]. edhasa.com.ar, [cit. 2018-03-06]. Dostupné online. Archivované 2018-03-07 z originálu.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Buenos_Aires_(provincia)&oldid=7694214“