Argonauti

Lorenzo Costa: Argo

Argonauti (z gr. argonautai - plaviaci sa na lodi Argo; gr. argo - rýchly) boli hrdinovia z gréckej mytológie, ktorí sa zúčastnili na dobrodružnej plavbe za zlatým rúnom.

Podľa starej gréckej báje chcel iólsky kráľ Peliás zabrániť tomu, aby jeho synovec Iasón prevzal kráľovský trón, ktorý mu právom patril. Preto vymyslel pre neho neuveriteľnú úlohu - na dôkaz, že je spôsobilý vládnuť, má Iasón priniesť z ďalekej Kolchidy (na dnešnom čiernomorskom pobreží Kaukazu - Západné Gruzínsko) od mocného kráľa Aiéta zlaté baranie rúno. Iasón Peliovu úlohu prijal, povolal si však najslávnejších hrdinov z celého Grécka ako Herakles, Akastos, Augeias, bratia Kastor a Polydeukes, Kéfeus, Theseus, Meleagros, Orfeus, Telamón, Tifys, Péleus a iní, aby ho na ceste sprevádzali.

Počas plavby zažili argonauti mnoho dobrodružstiev: príjemne prežili istý čas na "ženskom ostrove" Lémnos, v Propontide (Marmarské more), pobili šesťrukých obrov, zahnali položeny-polovtákov Harpye a vďaka pomoci bohyne Atény, ktorá sa s Hérou neúnavne pričiňovala o úspech výpravy, bezpečne preplávali medzi Symplégadami - dvomi skalami, ktoré strážili Bosporskú úžinu a neustále sa rozostupovali a zrážali. Po dlhej plavbe sa dostali k cieľu, no mocný kráľ sa rúna nechcel vzdať. Jeho dcéra Médeia sa zaľúbila do Iasóna a s jej pomocou sa argonauti rúna zmocnili. Cestou domov im Médeia preukázala ďalšie služby a tým im pomohla k šťastnému návratu domov.

Výprava

Iasón, spolu s ďalšími 49 členmi posádky, vyplával z Iolku do Kolchidy, aby priniesol zlaté rúno.

Ženy z Lemnosu

Argonauti sa najprv zastavili na ostrove Lemnos, kde sa dozvedeli, že všetci tunajší muži boli zavraždení. Dôvod bol nasledovný: ženy niekoľko rokov nectili a neprinášali obety Afrodite a tá ich pre svoj hnev navštevovala s nepríjemným zápachom. Preto si ich manželia vzali zajaté ženy zo susednej krajiny Trácie a spali s nimi. Všetky zneuctené ženy, okrem Hypsipylé, podnietila tá istá bohyňa k sprisahaniu, a tak zabili svojich otcov a manželov. Potom ženy zosadili kráľa Thoasa, ktorý mal zomrieť spolu s celým mužským pokolením, ale jeho dcéra Hypsipylé ho tajne ušetrila. Thoasa posadila na loď, ktorú búrka odniesla na ostrov Taurika.

Argonautov na mori spozorovala strážkyňa prístavu Ifinoe a oznámila ich príchod Hypsipylé, novej kráľovnej. Polyxo jej, možno vzhľadom na svoj stredný vek, poradila, aby návštevníkov zaviazala bohom pohostinnosti a pozvala ich na priateľské prijatie. Hypsipylé sa zamilovala do kapitána Iásona a spala s ním. Neskôr mu porodila synov Eunea a Nebrofóna alebo Deipyla. Ostatní Argonauti tiež spali s lemnianskymi ženami a ich potomkovia sa nazývali Minijci, pretože niektorí z nich predtým emigrovali z Minijského Orchomenu do Iolku. (Neskôr boli títo Minjovia z ostrova vyhnaní a prišli do Lakedaemónu). Lemnijské ženy dávali mená Argonautov deťom, ktoré od nich počali. Zdržali sa tam dlho, pretože začali zabúdať na cieľ svojej cesty. Ale Herkules, ktorý celý čas strážil loď, ich nakoniec vyzval, aby odišli.

Keď sa však neskôr ostatné ženy dozvedeli, že Hypsipylé ušetrila svojho otca, pokúsili sa ju zabiť. Utiekla pred nimi, ale chytili ju piráti a odviedli do Téb, kde ju predali ako otrokyňu kráľovi Lykovi. Jej syn Euneus sa neskôr stal kráľom Lemnosu. Aby očistil ostrov od krvnej viny, nariadil, aby na deväť dní zhasli všetky lemnianske ohniská a na lodi priviezli nový oheň z Apolónovho oltára v Dilose.

Ostrov Kyzikos

Po návšteve na ostrove Lemnos, ktorá sa predĺžila na niekoľko rokov, sa Argonauti zastavili na Medvedej hore, propontskom ostrove tvarom pripomínajúceho medveďa, ktorého všetci miestni obyvatelia, nazývaní Doliones. Všetci tu boli potomkami Poseidóna. Ich kráľ Kyzikos, syn Eusora, ktorý sa práve oženil, prijal Argonautov s veľkorysou pohostinnosťou a rozhodol sa s nimi usporiadať veľkú oslavu. Počas nej sa kráľ snažil Iásonovi povedať, aby nechodil na východnú stranu ostrova, kde bývali šesťrukí obri, deti bohyne Gaie. Jeho varovanie ale malo opačný účinok - hrdinovia sa tam vybrali a v boji obrov povraždili.

Keď kráľa opustili a plavili sa celý deň, búrka, ktorá vznikla v noci, ich priviedla na ten istý ostrov. Nepriazeň počasia mala na svedomí starobylá bohyňa Rheia, ktorá sa hnevala na kráľa Kyzika za to, že zabil leva, ktorý jej bol zasvätený. Keď naviac Argonauti zabili obrov, obrátila proti nim vietor, preto sa nevedomky opäť ocitli na polostrove. Kyzikos v domnení, že ide o vojsko Pelasgov (títo nepriatelia ich totiž neustále obťažovali), ich v noci vo vzájomnej nevedomosti napadol na brehu. Argonauti zabili mnohých a medzi inými aj samotného kráľa, ktorého zabil sám Iasón. Na druhý deň, keď sa priblížili k brehu a dozvedeli sa, čo urobili, Argonauti smútili a ostrihali si vlasy. Medzitým Iasón pochoval kráľa Kyzikosa a kráľovstvo odovzdal jeho synom.

Nepriaznivý vietor pretrvával po mnoho dní a nakoniec veštec Mopsos z vtáčieho spevu vyveštil, že bude nutné udobriť si bohyňu Rheiu. Staviteľ lode Argos teda vytesal nádhernú sochú, tú jej zasvätili a napokon boli schopní pokračovať v ceste.

Stratení spoločníci

Waterhouse, Hylas a the nymfy, Manchester Art Gallery, 1896

Po pohrebe Argonauti odplávali a pristáli v Myzii, kde zanechali Herakla a Polyféma. Hylas, syn Thiodamov, bol poslaný nabrať vodu a pre jeho krásu ho uniesli nymfy. Stiahli ho k sebe a už ho viac nepustili. Polyfémos ho však počul kričať a dal sa do prenasledovania v domnienke, že ho unášajú lupiči. Po tom, čo informoval Herakla, loď vyplávala na more, zatiaľ čo obaja hľadali Hylasa. Polyfémos nakoniec založil mesto Kius v Myzii a vládol ako kráľ, zatiaľ čo Herakles sa vrátil do Argu. Detaily o Heraklovom príbehu sa ale rozchádzajú. Hérodorova verzia hovorí, že Herakles v tom čase vôbec nevyplával, ale namiesto toho slúžil ako otrok na dvore Omfalé. Fereziova verzia hovorí, že ho nechali v Aphetae v Tesálii, pretože loď Argo ľudským hlasom vyhlásila, že neunesie jeho váhu. Naproti tomu Démarotos Koryntský zaznamenal, že Herakles sa plavil do Kolchidy; Dionysios z Halikarnasu dokonca tvrdí, že bol vodcom Argonautov.

Krajina Bebrijcov

Z Myzie odišli do krajiny Bebrykov, ktorej vládol kráľ Amykos, syn Poseidóna a Melie, bithýnskej nymfy. Keďže bol udatný, mohutný, ale aj ľstivý muž, nútil cudzincov, ktorí prišli do jeho kráľovstva, aby sa s ním zápasili v boxe, a porazených zabil. Keď vyzval najlepšieho muža z posádky na boxerský zápas. Jeho malým tajomstvom bolo, že v boxerskej rukavici skrýval kovové ostne. Polydeukes proti nemu bojoval a všetko stavil na svoju rýchlosť. Počas zápasu nepripustil, aby mu Amykos uštedril úder a nakoniec ho zabil tvrdou ranou lakťa do hlavy. Keď sa naňho Bebrykovci vrhli, hrdinovia im vytrhli zbrane a zahnali ich na útek, mnohých pri tom pobili.

Fineus a Harpye

Záchrana Fineusa pred harpyjami, asi 460 pred Kr., Louvre

Odtiaľ sa vydali na more a prišli na pevninu v Salmydesse v Trákii, kde býval Fineus. Ten bol vraj synom Agenora alebo Poseidóna a bol veštcom, ktorého Apolón obdaril darom proroctva. Fineus prišiel o zrak; podľa niektorých zdrojov ho oslepil sám Zeus, lebo odhalil porady bohov a predpovedal ľuďom budúcnosť, podľa iných Boreas a Argonauti, lebo oslepil svojich dvoch vlastných synov, alebo Poseidón, lebo prezradil Frixovým deťom, ako sa môžu plaviť z Kolchidy do Grécka. Zeus nad ním potom ustanovil Harpye, ktoré sa nazývajú aj Diove psy. Boli to okrídlené ženské tvory. Trápili Fineus tým, že aj keď bol pred ním prestretý stôl, prileteli z neba a vyrvali mu väčšinu pokrmov z úst, a to málo, čo nechali, zapáchalo tak, že sa toho nikto nemohol dotknúť.

Keď sa s ním chceli Argonauti poradiť o plavbe, povedal, že im poradí, ak ho oslobodia od trestu. Argonauti teda položili vedľa neho stôl s pochúťkami a Harpye sa s krikom vrhli dolu, aby mu zobrali jedlo. Keď to videli Boreovi synovia Kalais a Zétes, vytasili meče a s krídlami na hlave a nohách ich prenasledovali vzduchom - boli synmi boha vetra, takže dokázali lietať. Argonauti oslobodili Fineusa od trestu.

Zrážajúce sa skaly

Keď sa Fineus zbavil Harpyí, prezradil Argonautom, ako bude prebiehať ich plavba cez úžinu ústiacu do Čierneho mora. Povedal im o zrážajúcich sa skalách v mori. Boli to obrovské skaly, ktoré udierali o seba, brali si životy prechádzajúcich a uzavierali morský priechod. Zahaľovala ich hustá hmla, z hučaním sa zrážali a nedovolili preletieť ani vtákom; skaly si z kŕdľa vždy zobrali život jedného z nich. Fineus Argonautom povedal, aby ešte pred skalami vypustili holubicu a ak ju uvidia bezpečne preletieť, aby sa pokojne preplavili úžinou, ale ak ju uvidia zahynúť, aby sa do úžiny nevplavili. Argonauti vyplávali na more a keď sa priblížili k skalám, vypustili holubicu z provy. Tá letela, a náraz skál jej odťal špičku chvosta. A tak počkali, kým sa skaly odhrnú, a s usilovným veslovaním a s pomocou Héry prešli, pričom koniec zdobenej korby lode padol za obeť zrážajúcim sa bralám. Odvtedy sa skaly zastavili a vytvorili prieplav Bospor, lebo bolo súdené, že len čo nejaká loď prepláva, ustanú na mieste.

Lycus

Keď Argonauti vplávali do mora nazývaného Euxína cez Kyanské útesy, dorazili do zeme Mariandov. Tam ich kráľ Lykos prijal láskavo vďačne, lebo zabili Amyka, ktorý ho často napádal. Keď sa Argonauti zdržiavali u Lyka a vyšli si nazbierať slamu, veštca Idmona, Apolónovho syna, zranil diviak a zomrel. Na tomto ostrove zomrel aj Tiphys a riadenia lode sa ujal Ankaeus.

Plavba Čiernym morom

Argonauti sa ďalej priplavili Čiernym morom. Preplávali okolo územia Amazoniek. Ďalej sa dostali k územiu, kde ich zraňovali Stymfálski vtáci, ktorí používali svoje ostré perie ako šípy. Fineus ich pred nimi varoval, a tak polovica posádky veslovala, kým druhá ich chránila štítmi. Oštepmi do nich zospodu búchali a robili hluk, čo vtáky rozohnalo.

Potom sa už priblížili ku Kaukazu, z ktorého bolo počuť pripútaného Prometea. Prišli k rieke Fasis, ktorá je v Kolchidskej krajine. Frixovi synovia, ktorých cestou zachránil, vyviedli Iasóna na pevninu a prikázali Argonautom, aby ukryli loď. Sami sa vybrali k svojej matke Chalkiopé, Médeinej staršej sestre, a oznámili jej Iasónovu láskavosť i to, prečo prišli. Potom sa Chalkiopé zdôverila Médei a priviedla ju spolu so svojimi synmi k Iasónovi. Keď ho Médea uvidela, spoznala v ňom toho, ktorého v snoch na naliehanie Héry hlboko milovala.

Aiétés

Veštkyňa povedala Héliovmu synovi Aiétovi, že si udrží kráľovstvo dovtedy, kým rúno, ktoré venoval Frixos, zostane v Áresovej svätyni. Keď loď priplávala do prístavu Aia, Iasón sa obrátil na Aiéta a s uvedením dôvodov od Peliasa ho vyzval, aby mu odovzdal rúno.

Jean-François de Troy, Iasón a Aiétove býky, 1742

Aiétés, syn boha Slnka, sa ale rúna vzdať nechcel a tak vymyslel súťaž. Sľúbil, že rúno odovzdá, ak Iasón vlastnoručne zapriahne býky s medenými nohami. Boli to dva obrovské divé býky, ktoré dostal ako dar od Héfaista; mali medené nohy a z úst a nozdier im šľahali plamene. Tieto tvory mu Aiétés prikázal zapriahnuť do jarma a orať a z prilby vysievať dračie zuby. Boli to tie dračie zuby, ktoré dostal od Atény po tom, ako ich Kadmos vysieval v Tébach, ale nezasial všetky. Kým si Iasón lámal hlavu, ako by mohol býky zapriahnuť, Héra ho chcela zachrániť, lebo keď raz prišla k rieke a chcela vyskúšať mužov. Vzala na seba podobu stareny a požiadala ich, aby ju preniesli cez rieku. Iasón ju preniesol ju na druhý breh, kým ostatní ňou pohŕdali.

Médea zo strachu, aby Iasóna býky nezabili, sľúbila, že pomôže býky zapriahnuť a odovzdať mu rúno. Médeia tiež požiadala hrdinu, aby prisahal, že sa stane jeho ženou a vezme ju so sebou na cestu do Grécka. Keď Iasón prisahal, že tak urobí, pomohla mu zbaviť sa všetkého nebezpečenstva, lebo mu dala nápoj, ktorým mu prikázala pomazať si štít, kopiju a telo, keď sa chystal zapriahnuť býky. Povedala, že keď sa ním pomaže, počas jedného dňa mu neublíži ani oheň, ani železo. Poradila mu, že keď budú zuby zasiate, zo zeme sa proti nemu vyrútia ozbrojení bojovníci.

Bertel Thorvaldsen, Iasón a zlaté rúno, 1802-03, Múzeum Thorvaldsens, Kodaň

Tak sa aj stalo. Iasón vedel, čo robiť. Do ich stredu hodil kameň a bojovníci sa začali navzájom obviňovať. Strhla sa medzi nimi bitka a nakoniec sa medzi sebou pobili. Hoci však splnil úlohu, Aiétés nedal Iasónovi rúno, navyše chcel podpáliť loď Argo a zabiť posádku. Skôr než to však stihol urobiť, Médea priviedla Iasóna v noci do svätyne. Potom, čo svojimi kvapkami uspala hada, ktorý strážil obmotaný na strome zlaté rúno, ktoré bolo na ňom zavesené, zmocnila sa ho. V Iasónovej spoločnosti nastúpila na Argo a Argonauti sa v noci vydali na more, aby sa vydali na spiatočnú cestu do svojej vlasti.

Apsyrtos

Médeu sprevádzal jej nevlastný brat Apsyrtos, keď utekali z Kolchidy. Keď zistil, aké opovážlivé činy Médea vykonala, vydal sa prenasledovať loď. Dohonil ju pri ústí Dunaja. Tam vlákal Argonautov do pasce, ale Médea za pomoci Iasóna svojho brata zavraždila. Jeho telo rozrezala a jeho údy hodila do mora. Aiétés, zbierajúc údy svojho dieťaťa, zaostal v prenasledovaní, preto sa obrátil späť.

Keď sa už Argonauti plavili okolo rieky Eridanus, Zeus v hneve nad vraždou Apsyrta na nich zoslal zúrivú búrku, ktorá ich zahnala z cesty. Na stavbu lode Argo bolo použité dubové brvno z Diovho hája, a tak loď prehovorila, že Diov hnev neustane, pokým sa nevydajú na cestu do Ausónie a čarodejnica Kirké ich neočistí za Apsyrtovu vraždu. Keď teda preplávali okolo ligúrskych a keltských národov a plavili sa cez Sardínske more, obišli Tyrrhéniu a prišli do Aeaie. Tam stretli Kirké a tá vykonala očistný rituál. Medeu ale do svojho domu nepozvala, lebo sa previnila zradením svojho otca.

Sirény

Henrietta Rae, Sirény, 1903

Keď sa Argonauti plavili okolo skalísk, ktoré obývali Sirény, Orfeus začal spievať tak hlasno, že ich spev nebolo možné počuť. Boutes sám odplával k Sirénam, ale Afrodita ho odniesla a usadila v Lilybaione. Po Sirénach loď narazila na Charybdu a Skýlu a na Bludné skaly, nad ktorými bolo vidieť stúpať veľký plameň a dym. Thetis s Nereidami cez ne bezpečne loď previedli.

Iasón a Médea sa zosobášili na ostrove Fajakov. Orfeus im zaspieval a zlaté rúno im poslúžilo počas noci. Keď sa potom opäť vydali na more, búrka ich zahnala k brehom Líbye, pri brehu sa prihnala obrovská vlna a tá ich zaniesla hlboko do vnútrozemia. Argo uviazla v piesku. Iasónovi sa prisnilo, že bude nutné loď preniesť podobne, ako keď matka nosí svoje dieťa počas tehotenstva. Po dvanástich dňoch námahy sa dostali do záhrady Hesperidiek, kde Herakles tesne pred ich príchodom splnil jednu zo svojich úloh. Odtiaľ sa im podario dostať na soľné jazero, z ktorého sa im ale nedarilo dostať na more. Po obetovaní miestnemu božstvu vyšiel z jazera napoly delfín a napoly muž. Bol to Tritón, syn Poseidóna. Ten im pomohol dostať loď na more.

Talos

Keď sa odtiaľ vydali na more, Talós im bránil v pristátí na Kréte. Niektorí hovoria, že to bol muž z rodu Menos, iní, že ho Minósovi daroval Hefaistos. Od krku až po členky sa mu tiahla jediná žila a na jej konci bol zatlčený bronzový klinec, a to bolo jeho jediné zraniteľné miesto. Talos držal stráž a každý deň trikrát obchádzal ostrov; preto keď videl Argo stáť na brehu, zasypal ho ako zvyčajne kameňmi. Jeho smrť spôsobila Médeina ľstivosť, či už ho, ako niektorí tvrdia, priviedla k šialenstvu pomocou drog, alebo, ako hovoria iní, sľúbila mu, že ho urobí nesmrteľným, a potom vytiahla klinec, takže z neho vytiekol všetok ichor, tekutina kolujúca v žilách nebešťanov. Talos zomrel a Argonauti pokračovali v plavbe, zastavujúc sa pritom na ďalších ostrovoch.

Návrat domov

Argonauti sa plavili medzi Eubójou a Lokrisom a prišli do Iolku, pričom celú plavbu absolvovali za štyri mesiace. Výprava skončila nielen dosiahnutím cieľa, ale zároveň ani jeden z účastníkov nezahynul. Hrdinovia sa po dorazení do cieľa rozlúčili. Sľúbili si, že sa každý štvrtý rok stretnú a budú súťažiť, aby tak udržiavali svoju kondíciu. Organizáciu pretekov dostal na starosť Herakles. Ako miesto pretekov vybral údolie v Elise, ktoré zasvätil olympskému vládcovi Diovi. Preto tieto hry dostali názov olympijské.

Pozri aj

• Argonautika

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Argonauti

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Argonauts na anglickej Wikipédii.