Alojzije Stepinac

	Alojzije Stepinac
	kardinál Svätej rímskej cirkvi; arcibiskup záhrebský
	In te, Domine, speravi
Štát pôsobenia	Juhoslávia
Funkcie a tituly
Arcibiskup záhrebský
	1937 – 1960
Biografické údaje
Narodenie	8. máj 1898; Brezarić pri obci Krašić, Chorvátsko-slavónske kráľovstvo, Rakúsko-Uhorsko (dnes Chorvátsko)
Úmrtie	10. február 1960 (61 rokov); Krašić, SFRJ
Svätenia
Cirkev	rímskokatolícka
Kňaz
Kňazská vysviacka	26. október 1930 (32 rokov); Giuseppe Palica
Biskup
Menovanie	28. máj 1934 (36 rokov); Pius XI.
Konsekrácia	24. jún 1934 (36 rokov)
Svätiteľ	Antonio Bauer; arcibiskup záhrebský
Spolusvätitelia	Ivan Šarić; arcibiskup sarajevský; Quirinus Bonefacic; biskup v Split-Makarska
Kardinál
Menovanie	12. január 1953 (54 rokov); Pius XII.
Stupeň	kardinál-kňaz
Svätec
Blahorečenie	3. október 1998; Marija Bistrica, Chorvátsko; Ján Pavol II.
Odkazy
	Alojzije Stepinac na catholic-hierarchy.org angl. ; Alojzije Stepinac
	Vatikánsky portál; Biografický portál

Blahoslavený Alojzije Viktor Stepinac alebo Aloysius Viktor Stepinac (* 8. máj 1898, Brezarić pri obci Krašić, Chorvátsko-slavónske kráľovstvo, Rakúsko-Uhorsko – † 10. február 1960, SFRJ) bol chorvátsky kardinál a v rokoch 1937 až 1960 arcibiskup Záhrebu. V roku 1998 bol vyhlásený za mučeníka a pápežom Jánom Pavlom II. bol blahorečený.

Jeho prípad je však trochu kontroverzný, pretože bol tiež kritizovaný za údajnú kolaboráciu s fašistami počas druhej svetovej vojny.^[1]

Biografia

Detstvo a raná kariéra

Narodil sa ako piate z ôsmich detí v rodine roľníka. Počas 1. svetovej vojny slúžil na talianskom fronte. V júli 1918 bol Talianmi zajatý a päť mesiacov zadržiavaný ako vojnový zajatec. Po vojne sa zapísal na fakultu agronómie na univerzite v Záhrebe, ale po jednom semestri ju opustil a vrátil sa naspäť domov pomáhať otcovi. Patril k chorvátskym sokolom, v roku 1922 s touto organizáciou cestoval na katolícky Sokolský zraz do Brna.

V roku 1924 odišiel do Ríma študovať teológiu na kolégiu Germanicum. Za kňaza bol vysvätený 26. októbra 1930.

Biskup a kardinál

28. mája 1934 bol menovaný arcibiskupom koadjútorom záhrebskej diecézy. Biskupskú vysviacku prijal 24. júna 1934 z rúk Antonia Bauera. Za ďalšie tri roky (v roku 1937) sa tak stal arcibiskupom, hoci ešte nemal ani 40 rokov.

Za druhej svetovej vojny, v roku 1941, Stepinac najskôr vítal ustašovských vodcov a nezávislé Chorvátsko. Už rok nato ale fašistické prenasledovanie Židov a Srbov odsudzoval a napomáhal im k úteku.^[1] Po skončení vojny bol obvinený z vojnových zločinov a kolaborácie. Hoci bol odsúdený, v dôsledku zahraničného i domáceho nátlaku bol prepustený do domáceho väzenia.

12. januára 1953 ho pápež Pius XII. na verejnom konzistóriu menoval kardinálom.^[1]

Smrť a beatifikačný proces

Zomrel v roku 1960. Pri ohliadke jeho pozostatkov v roku 1993 odborníci zistili, že príčinou smrti mohla byť trombóza, ale v kostiach sa našli stopy kadmia, chrómu, olova a arzénu.^[1]

9. októbra 1981 sa začal jeho beatifikačný proces. 11. novembra 1997 bol katolíckou cirkvou uznaný za mučeníka a 3. októbra 1998 ho v Marija Bistrica v Chorvátsku pápež Ján Pavol II. vyhlásil za blahoslaveného.

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d Vatikán otevřel cestu ke svatořečení kontroverzního kardinála Stepinace [online]. Rozhlas.cz, 2014-2-12, [cit. 2015-05-03]. Dostupné online. (po česky)

Externé odkazy

Alojzije Stepinac In: catholic-hierarchy.org

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Aloysius Stepinac na českej Wikipédii.

Tituly a funkcie v Rímskokatolíckej cirkvi
Predchodca Antonio Bauer	Arcibiskup záhrebský 1937 – 1960	Nástupca Franjo Šeper

[Vatikán-1] Vatikán otevřel cestu ke svatořečení kontroverzního kardinála Stepinace [online]. Rozhlas.cz, 2014-2-12, [cit. 2015-05-03]. Dostupné online. (po česky)

[1]