Alexandr Vaľterovič Litvinenko
Alexandr Vaľterovič Litvinenko | |
Narodenie | 4. december 1962 Voronež, ZSSR |
---|---|
Úmrtie | 23. november 2006 (43 rokov) Londýn, Spojené kráľovstvo |
Národnosť | ruská |
Odkazy | |
Commons | Alexandr Vaľterovič Litvinenko |
Alexandr Vaľterovič Litvinenko (rus. Алекса́ндр Ва́льтерович Литвине́нко; * 4. december 1962, Voronež – † 23. november 2006, Londýn) bol agent Výboru pre štátnu bezpečnosť (KGB) Sovietskeho zväzu a nástupníckej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) Ruska.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Detstvo prežil v meste Naľčik, kde tiež dokončil strednú školu. V roku 1980 nastúpil na povinnú vojenskú službu do vojsk Ministerstva obrany ZSSR. V roku 1985 absolvoval v meste Ordžonikidze (dnešný Vladikavkaz) veliteľskú školu. Následne pôsobil ako dôstojník sovietskej tajnej služby KGB a neskôr ruskej FSB. V roku 1994 bol poverený vyšetrovaním atentátu na Borisa Berezovského, s ktorým sa neskôr zoznámil.
V roku 1997 bol prevelený do 7. oddelenia Úradu pre vyšetrovanie a boj proti organizovanému zločinu (tzv. URPO) FSB ako vedúci operačný dôstojník a zástupca náčelníka 7. oddelenia. V tejto pozícií referoval vtedajšiemu riaditeľovi FSB Putinovi o množstve skorumpovaných pracovníkoch FSB. V roku 1998 bol vyšetrovaný pre možné zneužitie právomocí.
V roku 1998 na tlačovej konferencii so skupinou spolupracovníkov (Šebalin, Poňkin, Ščelov, Latyšonok) verejne vyhlásil, že jeho nadriadení z tajnej služby mu prikázali zavraždiť Borisa Berezovského[1]
Verejne kritizoval ruského prezidenta Vladimira Putina. V roku 2000 po tom čo bolo v súvislosti s ním vynesených viacero obvinení, požiadal v Spojenom kráľovstve o politický azyl a utiekol do Londýna. Následne údajne spolupracoval s britskou tajnou službou MI6.
Otrava
[upraviť | upraviť zdroj]Zomrel v Londýne v roku 2006 na otravu rádioaktívnym polóniom 210. Z vraždy bol obvinený ruský ex-špión Andrej Lugovoj. [2]
Britský fyzik Norman Dombey oznámil vyšetrovateľom, že Litvinenko zomrel po dávke 26,5 mikrogramu polónia, ktoré bolo vyrobené v závode Avangard ležiacom 500 kilometrov juhovýchodne od Moskvy. Upozornil tiež, že žiadna iná krajina polónium nevyrába. Británia prestala s jeho produkciou v 70. rokoch 20. storočia.[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Berezovskij i URPO / delo Litvinenko [online]. agentura.ru, [cit. 2015-02-08]. Dostupné online. Archivované 2006-12-08 z originálu. (po rusky)
- ↑ SITA. Pitva Litvinenka bola život ohrozujúca, tvrdí britský lekár. Pravda (Bratislava: Perex), 2015-01-28. Dostupné online [cit. 2020-12-04]. ISSN 1336-197X.
- ↑ ČTK. Polónium, ktoré zabilo Litvinenka, vraj mohlo vyrobiť len Rusko. Pravda (Bratislava: Perex), 2015-03-12. Dostupné online [cit. 2020-12-04]. ISSN 1336-197X.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alexandr Vaľterovič Litvinenko
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- BBC: Timeline: Alexander Litvinenko death case
- Alexander Litvinenko inquiry: Timeline of key events in the poisoning of former Russian spy
- Radio Free Europe/Radio Liberty: Russia: Timeline Of Litvinenko Case
- Reuters: TIMELINE: The case of poisoned ex-spy Alexander Litvinenko Archivované 2015-01-31 na Wayback Machine
- BBC: The polonium trail: Key locations