Špinavá bomba

Špinavá bomba alebo rádiologická zbraň, je zbraň, ktorá spôsobuje zamorenie územia rozmetaním či rozprášením rádioaktívnych látok klasickou výbušninou alebo iným spôsobom. Jej účinok ako zbrane hromadného ničenia, je založený skôr na panike z choroby z ožiarenia a chaose pri evakuácii zo zamoreného prostredia ako na samotnom výbuchu, ktorý sotva spôsobí väčšie priame škody ako výbuch klasickej nálože. Veľmi nákladná však môže byť asanácia územia zasiahnutého rádioaktívnymi látkami, pretože môže mať veľmi veľký rozsah.

Výbušná špinavá bomba sa skladá z nálože konvenčnej trhaviny a rádioaktívneho materiálu (napríklad vyhorené palivo z jadrovej elektrárne).

Ide o zbraň, ktorá sa dá zostrojiť relatívne ľahko, pokiaľ sa teroristi zmocnia rádioaktívneho materiálu – pričom vôbec nemusí ísť priamo o veľmi dobre kontrolovaný a strážený štiepny materiál. Preto panuje obava, že sa môže stať zbraňou predovšetkým teroristov. V roku 1995 čečenskí teroristi umiestnili, ale neodpálili bombu z dynamitu a cézia 137 v Moskovskom parku Izmailovsky.

Nemusí pritom ísť len o výbušné zariadenie, pretože rádioaktívny materiál sa dá rozptýliť aj vo forme tekutiny či prachu. Z Ruska 90. rokov je známy prípad, kedy bol významný podnikateľ zlikvidovaný tým spôsobom, že do jeho pracovného stola bol umiestnený silný rádioaktívny žiarič a obeť následne zomrela na chorobu z ožiarenia. Širokú publicitu získal aj prípad ruského prebehlíka Litvinenka, ktorý bol otrávený rádioaktívnym polóniom.

Rádiologické zbrane môžu vyrobiť a použiť aj štáty a to spôsobom podobným, ako sa používajú zbrane chemické alebo biologické. Na prípravu rádiologickej zbrane postačuje dostatočne veľký a funkčný jadrový reaktor. Použitie rádiologických zbraní na „štátnej“ úrovni je pre napadnutý štát mimoriadne nebezpečné, pretože môžu byť použité relatívne veľmi čisté látky, účinné už vo veľmi malých dávkach a obťažne detegovateľné. Napríklad pri vdýchnutí alebo požití sú biologicky najúčinnejšie alfa-žiariče, pritom detekcia žiarenia alfa je celkom komplikovaný problém a vybavenie pre jeho presnú detekciu a dozimetriu má len niekoľko málo pracovísk. Bežne dostupné prostriedky armády a civilnej ochrany obvykle nepostačujú na detekciu a dozimetriu čistých alfa žiaričov.