Červený trpaslík
Toto je článok o type hviezdy. O komediálnom seriáli pozri Červený trpaslík (seriál).
Červený trpaslík je malá a relatívne chladná hviezda hlavnej postupnosti neskorého spektrálneho typu K alebo M. Je to najmenej hmotné teleso, vo vnútri ktorého môžu ešte prebiehať termojadrové reakcie zlučovania prócia na hélium. Červené trpaslíky tak patria medzi najchladnejšie, najmenej hmotné a najmenej svietivé hviezdy vo vesmíre. Jedným z najznámejších červených trpaslíkov je aj naša najbližšia hviezda - Proxima Centauri.
Vyžarujú len málo svetla, často dosahujú len 1/10 000 žiarivého výkonu Slnka. Na Hertzsprungovom-Russelovom diagrame sa nachádzajú v pravom dolnom rohu. Na rozdiel od bielych trpaslíkov sú červené trpaslíky normálne plazmové hviezdy vytvárajúce vlastné elektromagnetické žiarenie. Vďaka pomalému spaľovaniu vodíka majú enormne dlhú odhadovanú životnosť, ktorá sa pohybuje od niekoľkých desiatok miliárd až po bilióny rokov. Červené trpaslíky nikdy nezažihnú jadrovú fúziu hélia, takže sa nemôžu stať červenými obrami; zvoľna sa zmršťujú a zahrievajú, až kým nespotrebujú všetok vodík. Od okamihu Veľkého tresku ešte neuplynulo dosť času, aby ktorýkoľvek červený trpaslík stihol opustiť hlavnú postupnosť.
Ide o najčastejšie sa vyskytujúce hviezdy v Galaxii, aj keď ich pozorovanie je pre ich malý žiarivý výkon ťažké. Pre porovnanie, Proxima Centauri napriek svojej veľkej blízkosti Zemi dosahuje jasnosť len 11 magnitúd a preto ju nemožno pozorovať voľným okom ani triédrom. Z 20 najbližších hviezd k Zemi (vrátane Slnka) je až 13 červených trpaslíkov. Medzi červené trpaslíky patrí aj hviezda s najväčším známym vlastným pohybom, Barnardova hviezda. Lalande 21185 je štvrtý najbližší hviezdny systém Slnku a zároveň obsahuje planetárnu sústavu.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Červený trpaslík
