Strach
O iných významoch výrazu Strach pozri Strach (rozlišovacia stránka).Strach je pocit znepokojenia z blížiaceho sa zla; negatívny cit, nepríjemná emócia, nepríjemný zážitok s neurovegetatívnym sprievodom, spravidla zblednutím, chvením, zrýchleným dýchaním, búšením srdca, zvýšením krvného tlaku a pohotovosťou k obrane alebo úteku; ide o normálnu reakciu na skutočné nebezpečenstvo alebo ohrozenie. Strach motivuje k vyhnutiu sa zlu alebo k úteku pred ním. Kde to nie je možné, tam sa často strach mení na agresiu.
Strach môžeme definovať aj ako emóciu, ktorá sa v nás ozve vtedy, keď sa nachádzame v nebezpečenstve = emócia ktorá nás upozorňuje na nebezpečenstvo.
Strach je naučená reakcia človeka, nie vrodená. Vo svojom pozitívnom zmysle nás môže strach podnecovať k lepším výkonom, k prekonaniu svojej pohodlnosti alebo samého seba.
Strach sa vyvíja s vekom, od jednoduchých úľakových reakcií kojenca, k reakciám na zložitejšie situácie (neznáme prostredie, nečakaný zmyslový podnet). Strach sa postupne spája s prežitými skúsenosťami a viacej sa viaže na predstavivosť.
Hoci strach je obyčajne predmetne orientovaný, môže vzniknúť aj bez predmetu zo svojho fyzicko-psychického základu.
Filozofické názory na strach
[upraviť | upraviť zdroj]Strach podľa indického filozofa Jiddu Krišnamurtiho bráni zrelosti. Vidíme dôsledky strachu skutočne alebo o nich len vieme? Je rozdiel medzi strachom ako spomienkou a skutočným dotykom strachu. Ľudský strach z prázdnoty a ničoty spôsobuje závilosť a pripútanosť.
Strach podľa Morgana Scotta Pecka) je jedna z hlavných foriem lenivosti: bojíme sa, že by sme mohli stratiť to, čo máme, keby sme sa pohli z miesta. Podstatou strachu je lenivosť - je to strach z práce potrebnej k dosiahnutiu nového stavu. Ľudia prichádzajú s túžbou po tej či onej zmene, ale v skutočnosti sa zmeny desia - desia sa driny, ktorú predstavuje. Typicky k tomu dochádza vtedy, keď pacient zistí, že jeho manželstvo je v strašnom neporiadku a má naň deštruktívny vplyv, takže kvôli záchrane svojho duševného zdravia sa bude musieť buď rozviesť alebo vzťah od základu prebudovať, čo je zaiste proces veľmi obtažný a strastiplný. Premôže ich strach zo zdanlivo neprekonateľných tažkostí, ktoré by im priniesol osamotený život alebo naopak dlhé mesiace a roky snahy o spoločné vybudovanie radikálne zlepšeného vzťahu. Dávajú prednosť žalostnému statu quo pred obrovským úsilím, ktorého by bolo treba, aby každý z nich našiel cestu von zo svojej pasce.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]ŠKVARENINOVÁ, Oľga. Rečová komunikácia. 2. prepracované vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2004. ISBN 80-10-00290-9.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.