STS-4
| Znak misie | |||||
|---|---|---|---|---|---|
 | |||||
| Údaje o misii | |||||
| Názov misie: | STS-4 | ||||
| COSPAR ID: | 1982-065A | ||||
| Raketoplán: | Columbia | ||||
| Posádka: | 2 | ||||
| Kozmodróm (rampa): | (39-A) | ||||
| Štart: | 27. jún 1982 | ||||
| Pristátie: | 4. júl 1982 | ||||
| Trvanie: | |||||
| Inklinácia: | 28,5° | ||||
| Vzdialenosť: | 4 700 000 km | ||||
| Hmotnosť: | 2 034 174 kg (pri štarte) 94 776 kg (pri pristátí) | ||||
| Fotografia posádky | |||||
 Hartsfield (vľavo) a Mattingly (vpravo) | |||||
| Navigácia | |||||
| |||||
STS-4 bola štvrtá misia amerického raketoplánu Columbia. Išlo o štvrtý let raketoplánu vôbec, ktorý bol zároveň posledným testovacím letom.
Sklon dráhy raketoplánu pri tomto lete bol v porovnaní s predchádzajúcimi misiami neobyčajne nízky. 28,5° je najmenší dosiahnuteľný sklon dráhy pri štarte z Kennedyho vesmírneho strediska bez toho, aby stroj musel vykonať ešte energeticky náročný manéver. Počas tejto misie sa prvýkrát na rampe použili zdvíhacie plošiny, aby bolo možné umiestniť do nákladového priestoru náklad raketoplánu, ktorý tvorila montážna plošina so šiestimi vojenskými experimentmi. Popritom niesol raketoplán ešte aj civilné experimenty, tie však boli do jeho nákladového priestoru vložené už v hangári OPF (Orbiter Processing Facility).
Pri tejto misii tiež naposledy letela v raketopláne iba dvojčlenná posádka zložená z veliteľa a pilota. Pri všetkých nasledujúcich letoch bol počet astronautov na palube vyšší.
Posádka
[upraviť | upraviť zdroj]- T. Kenneth Mattingly, Jr (2) - Veliteľ
- Henry W. Hartsfield (1) - Pilot
V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.
Prípravy na štart
[upraviť | upraviť zdroj]Po svojom poslednom pristátí, ktoré sa netradične uskutočnilo na základni White Sands, bol orbiter Columbia v pomerne dosť zlom technickom stave. Chýbalo množstvo doštičiek tepelnej ochrany a čerpadlo paliva jedného z motorov SSME malo poškodené tesnenie. Zároveň pretrvávali obavy z poškodenia jemným prachom. Po skončení údržby a previerok v hangári OPF sa Columbia 18. mája premiestnila do budovy VAB, kde sa spojila so svojou vonkajšou nádržou ET a pomocnými motormi SRB. 26. mája sa mobilné vypúšťacie zariadenie aj s raketoplánom vydalo na rampu 39-A. Odpočítavanie pred štartom začalo 23. júna v stave T-87 hodín. 26. júna sa cez Cape Canaveral prehnala silná búrka s krupobitím, ktorá poškodila približne 4000 doštičiek tepelnej ochrany. Štart sa ale nezrušil a poškodené miesta zastriekali penovým tmelom.
Priebeh letu
[upraviť | upraviť zdroj]Vzlet
[upraviť | upraviť zdroj]Štart sa uskutočnil 27. júna 1982 v čase 14:59:59,8 UT. Bol to prvý štart raketoplánu, ktorý sa uskutočnil hneď v prvom plánovanom termíne. V čase 15:02:10.8 UT sa od nádrže ET odpojili štartovacie motory SRB, avšak vo výške o 600 metrov menšej, než sa predpokladalo. Dvojici motorov sa navyše neotvorili hlavné padáky, preto dopadli na hladinu Altantického oceánu rýchlosťou približne 150 m/s a potopili sa. Trojica vodíkovo-kyslíkových motorov SSME bežala až do času 15:08:32,5 UT. Po ich vypojení bol raketoplán na nižšej dráhe, ako sa očakávalo a jendotlivé operácie sa oneskorovali až o niekoľko desiatok sekúnd oproti predpokladom. Prázdna a už nepotrebná nádrž ET sa od orbitera oddelila v čase 15:08:50,6 UT. O necelé dve minúty neksôr Columbia vykonala manéver OMS-1, aj po ňom sa však stále pohybovala na suborbitálnej dráhe s perigeom vo výške iba 62 km. Až druhý manéver OMS-2 v čase 15:37:41 UT ju dostal na východiskovú dráhu vo výške približne 240 km.
Operácie na obežnej dráhe
[upraviť | upraviť zdroj]V čase 16:40:10 UT sa začalo otváranie dverí nákladového priestoru. Po otvorení dverí posádka zahájila prácu s experimentmi. Najprv natočila raketoplán do polohy, v ktorej smeroval svojou dlhšou osou k Zemi, avšak z nejakého dôvodu sa z tejto polohy neustále vychyľoval. Nakoľko raketoplán pred letom silne zmokol, vedenie letu rozhodlo, že bude lietať bruchom čo najviac namiereným k Slnku, aby vysušilo prípadne navlhnuté dlaždice tepelnej ochrany. Kvôli tomu museli byť ale obmedzené vojenské merania.
Približne šesť hodín po štarte sa ďalším manévrom motorov OMS (Orbital Maneuvering System) Columbia dostala na dráhu s vyšším apogeom a o trištvrte hodiny neskôr nasledoval ďalší manéver, ktorý jej dočasne eliptickú dráhu zmenil opäť na približne kruhovú vo výške 306 km. V čase 22:15 UT spustila posádka ďalší experiment, reaktor na výrobu mikroskopických latexových guličiek. Toto zariadenie umiestnené na obytnej palube bolo prvýkrát použité už pri misii STS-3 a patrilo medzi civilné experimenty. 28. júna boli postupne spustené ďalšie experimenty: zariadenie pre kontinuálnu elektroforézu a experiment pre výskum žiarenia povrchu raketoplánu. 29. júna sa uskutočňovali pokusy s manipulačným ramenom raketoplánu RMS (Remote Manipulator System). Na jeho konci bol umiestnený detektor kontaminácie IECM (Induced Environment Contamination Monitor), ktorý mal zisťovať množstvo splodín z motorov RCS (Reaction Control System). Z dôvodu technických závad však nezískali žiadne údaje.
Pri skúškach zatvárania dverí do nákladového priestoru nastali problémy. Ľavobočné krídlo dverí sa v dôsledku tepelnej deformácie spôsobenej nerovnomerným zahrievaním nedarilo uzavrieť. Riadiace stredisko sa rozhodlo uviesť raketoplán do rotácie okolo pozdĺžnej osi, aby bol zahrievaný rovnomerne zo všektých strán. Po tomto zásahu na ďalší deň sa už problematické krídlo dverí uzavrieť podarilo. Uskutočňovali sa tiež pilotné skúšky, počas ktorých Columbia prešla na dovtedy najvyššiu dráhu raketoplánu nad Zemou - výška 324 km. Mattingly tiež vyskúšal obliekanie si skafandru pripravovaného pre budúce výstupy do otvoreného priestoru z raketoplánu. Šiesty deň letu bol venovaný predovšetkým ukončovaniu experimentov a prípravám na pristátie.
Pristátie
[upraviť | upraviť zdroj]Pristátie prebehlo 4. júla, na americký Deň nezávislosti. Pristátie sa uskutočnilo na kalifornskej základni Edwards Air Force Base, ktorú v ten istý deň opustil na chrbáte Boeingu 747-SCA druhý dokončený letuschopný exemplár raketoplánu - Challenger. Motorický pristávací manéver Columbie sa uskutočnil o 11:10 východoamerického letného času. Zostup do atmosféry bol o niečo strmší než pri predchádzajúcich letoch a stroj musel kvôli inému sklonu dráhy aj viac manévrovať. Kolesá hlavného podvozku sa dotkli pristávacej dráhy v čase 16:08:40 UT. Asi o desať sekúnd na dráhu dosadlo aj predné koleso. Dojazd Columbie meral 2945 metrov.
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
STS-4: štvrtý štart Columbie -
Manipulačné rameno (RMS) nesie experiment IECM (Environment Contaminant Monitor) -
Posádka misie Columbia STS-4 (vľavo) sa po pristátí stretla s prezidentom Ronaldom Reaganom a jeho manželkou -
Prejav prezidenta Reagan po pristátí raketoplánu 4. júla 1982
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému STS-4
