Litografia
Litografia alebo kameňotlač patrí medzi grafické techniky, do skupiny tlače z plochy. Vynález a vývoj litografie sa pripisuje Aloisovi Senefelderovi (1771 - 1834). On sám nebol výtvarníkom, ale jeho vynález si osvojili umelci ako Goya, Ingres, Toulouse - Lautrec a i.
Princíp litografie
Litografia je založená na princípe vzájomného odpudzovania mastnoty a vody. Základným materiálom je litografický kameň alebo kamenná doska s úplne rovným povrchom. Na litografický kameň sa kreslí litografickou ceruzkou, litografickým tušom a inými materiálmi. Pokreslené miesta určené na odtláčanie priťahujú mastnotu - prijímajú farbu.
Miesta, ktoré sa neodtlačia, priťahujú vodu a odpudzujú tlačiarenskú farbu. Na navlhčený litografický kameň sa položí papier a odtláča sa pomocou tlačiarenského lisu.
Litografia z greckého lithos - kameň, grafein - písať.
Pri litografii sa používa jemne vyhladený kameň, druh vápenca, ktorý sa prevažne ťaží v Bavorsku. Tlačová platňa mávala veľký formát a hrúbku aj 10 cm. Veľkoformátové strojové platne boli veľmi ťažké, napr. vo formáte 80x120cm vážili viac ako 150kg.
Pred každým navaľovaním farby a pred tlačou sa kameň vždy vlhčil. Po zafarbení tlačovou farbou nasledovala priama tlač na papier. Proces vlhčenia, navaľovania farby a odtlačania na papier sa v stroji stále opakoval. Kresba musela byť na kameni zrkadlovo obrátená, nečitateľná, podobne ako v kníhtlačových formách.
Kameňotlač sa uplatňovala najmä v 2. polovici 19. storočia ako ilustračná technika. Formy sa zhotovovali ručne. Po objavení fotografie a svetlocitlivých vrstiev vznikla fotolitografia, ktorá umožnila vyrábať tlačové formy jednoduchším fotomechanickým spôsobom.
Tlač z kameňa bola pomalá, s ťažkými kamennými formami sa ťažko manipulovalo a nahradila sa produktívnejšou ofsetovou technikou.
Pozri aj
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Litografia
Wikislovník ponúka heslo Litografia
