1688
Apparence
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/9/9d/Atlas_Van_der_Hagen-KW1049B11_021-Receptie_van_S.K.H._den_Prince_van_Orange_op_zijn_intrede_tot_London_%3D_THE_Reception_of_His_Royal_Highnesse_the_Prince_of_Orange_at_his_entring_London.jpeg/220px-thumbnail.jpeg)
1688 sa roun lannen bisègstil ki ka koumansé oun jédi.
Évènman
[chanjé | Chanjé wikikod]- 14 janvyé (4 janvyé di kalandriyé julyen) : William Dampier ka jité lank-a asou kot lwès-a di Lostrali-a (Nouvèl-Lolann). Annan lèspwa-a di trouvé dilo potab, li ka voyé Dé wonm, armé di mouské, anparé yé kò di Dé Aborijenn, ki li ka dékri kou « fika pli mizérab o monn ».
- 5 févriyé : jézwit-ya ka enstalé so kò atè Pondichéry.
- 7 févriyé : rivé atè Péken dé jézwit fransé Jean-François Gerbillon, Jean de Fontaney, Joachim Bouvet, Louis Le Comteet Claude de Visdelou. Yé sa risouvwè 21 mars-a pa lanprò-a Kangxi, ki ka rétni Gerbillon ké Bouvet.
- Mars : èsploratò anglé-a William Dampier ka vizité Zil Christmas.
- 13 avril, bè di Saldagn : rivé dé pronmyé huguenots an Lafrik di Sid. Aprè révokasyon-an di lédit-a di Nantes, 175 huguenots fransé ka roujwenn Boers é ka fondé Franschhoek.
- Kolonni-a Boer di Kap sa alò enferyò à 1 000 moun. Anviron 400 huguenots fransé ké vini ranfòrsé li. Malgach, Endjen ké Malé sa dépòrté bò'd Lafrik di Sid.