Zakázané mesto
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
 |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
| Zakázané Mesto* | |
|---|---|
| Lokalita Svetového dedičstva UNESCO | |
| |
| Štát |  Čína
|
| Typ | kultúrna pamiatka |
| Kritériá | i, ii, iii, iv, vi |
| Identifikačné č. | 439-001 |
| Región** | Lokality Svetového dedičstva v Ázii |
| Súradnice | 41°47′39″S 123°26′49″V / 41,79417°S 123,44694°VSúradnice: 41°47′39″S 123°26′49″V / 41,79417°S 123,44694°V |
| História zápisu | |
| Zápis | 1987 (11. zasadnutie) |
| * Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO. | |
Zakázané mesto (čín. 紫禁城 – C’-ťin-čcheng, pchin-jin: Zǐjìnchéng, doslova „Purpurové zakázané mesto Pekingu“) bol čínsky cisársky palác počas dynastií Ming a Čching. Nachádza sa v strede Pekingu, v Číne, a teraz slúži ako palácové múzeum. Po takmer päť storočí slúžil ako domov cisára a jeho domácnosti, a taktiež ako obradné a politické centrum čínskej vlády. Táto pamiatka je registrovaná ako svetové kultúrne dedičstvo UNESCO.
Až do roku 1912 slúžilo ako politické centrum. V roku 1406 bolo postavené na rozkaz cisára Jung-le z dynastie Ming, bolo dokončené v roku 1420.
Celkovo bolo na území zakázaného mesta postavených okolo 800 budov a spolu s rozľahlými záhradami tvorí uzatvorený celok s rozlohou 720 000 m²; je obohnaný 8,5 m širokou stenou a 52 m širokou vodnou priekopou. Väčšina budov postavených za ríše Ming bola zničená a v období ríše Čching bola znovu vybudovaná.
Komplex je od roku 1925 premenený na múzeum, ktorého názov je Palácové múzeum po čínsky v českom prepise Ku-kung po-wu-jüan, pchin-jinem Gùgōng Bówùyuàn, znaky zjednodušené 故宫博物院, tradičné 故宮博物院. V roku 1987 bolo zapísané na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. V Číne je všeobecne známy ako Bývalý palác po čínsky v českom prepise Ku-kung, pchin-jinem Gùgōng, znaky zjednodušené 故宫, tradičné 故宮.
História
[upraviť | upraviť zdroj]
Bolo sídlom cisárov od počiatku 15. storočia, kedy ho cisár Jung-le nechal postaviť; väčšina dochovaných budov však pochádza až z 18. storočia. Reprezentovalo vzdialeného a nedotknuteľného čínskeho cisára. Smel sa tu zdržovať iba cisár so sprievodom, ostatným smrteľníkom sem bol vstup pod hrozbou smrti prísne zakázaný po dobu päťsto rokov. Mesto bolo domovom 24 cisárov dvoch dynastií - Ming a Čching.
Výstavbu zahájil cisár Jung-le v roku 1406, trvala 14 rokov a vyžiadal si prácu viac než milión robotníkov. Náklady boli obrovské. Mesto má obdĺžnikový pôdorys a za jeho 12,5 m vysokými stenami nie je jediná budova, ako bolo zvykom na Západe, ale súbor viacerých siení, palácov a chrámov prepojených priechodmi a chodbami. Podľa legendy je v komplexe 9 999 miestností. Vzhľadom k tomu, že mesto bolo postavené z dreva, neustále mu hrozil požiar. V 17. storočí ho podpálili Mandžuovia, ktorí niekoľko rokov predtým založili ríšu Čching. Po storočiach ho vyplienili Japonci, a rovnako sa zachoval aj Kuomintang - čínski nacionalisti, ktorí v roku 1949 utiekli na Tchaj-wan. Počas opojenia Kultúrnou revolúciou potom bol celý komplex skoro zničený.
Do roku 1911 bolo Zakázané mesto nedostupné. Až po páde dynastie bolo sprístupnené obyčajným ľuďom. V roku 1987 bolo zapísané na Zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO ako najväčší a najzachovalejší palácový komplex na svete.
Stavba a štruktúra komplexu
[upraviť | upraviť zdroj]
Zakázané mesto má obdĺžnikový tvar, s 961 metrami dĺžky v severojužnom smere a 753 metrami šírky od západu k východu. Je obohnané 8,5 širokou a 7,9 m vysokou hradbou a 52 m širokým a 6 m hlbokým vodným priekopom.
Nakoľko tradičná čínska architektúra pracuje skôr s horizontálnými než s vertikálnymi líniami, budovy Zakázaného mesta sú síce nevysoké, ale priestor okolo nich doslova berie dych.
Do mesta sa vchádza na severnej strane námestia Nebeského kľudu Tchien-an-men kuan-čchang peším podchodom pod ulicou a potom Bránou Nebeského pokoja Tchien-an-men. Na tejto bráne je veľký portrét Mao Ce-tunga. Naľavo od neho je bielymi znakmi napísané : "Nech žije Čínska ľudová republika", napravo : "Nech žije spojený ľud celého sveta". Práve tu na tribúne Mao Ce-tung vyhlásil 1.októbra 1949 Čínsku ľudovú republiku. Tiež sa odtiaľto predčítali zvitky s cisárskymi ediktmi.
Za bránou nasleduje nádvorie, po jeho lavej strane sa nachádza park Čung-šan a po pravej strane Palác kultúry pracujúceho ľudu, pôvodne tu však stál Chrám predkov. V strede nádvoria sa nachádza Vysoká brána Tuan-men.
Až za ňou je samotný vstup do Zakázaného mesta - Poludníková Brána Wu-men, pri ktorej začínajú ako vodné priekopy, tak hradby a ktorá z juhu uzatvára prvé nádvorie, ktorého stredom preteká potôčik, cez ktorý sa klenie pätica mramorových mostov. Zo severu toto nádvorie uzatvára Brána Najvyššej harmónie Tchaj-che-men. Naľavo od nej je Sieň Bojovníckej udatnosti Wu-jing-tien, napravo potom Siene Literárnej slávy Wen-chua-tien - bývalá cisárska knihovňa. Nasleduje rozľahlé hlavné nádvorie na ktorom severnom konci stojí trojica siení Harmónie. Každá z nich mala predpísaný rituálny účel.
Sieň najvyššej harmónie Tchaj-che-tien je zo všetkých troch siení najväčšia a najstaršia. Prebiehali v nej oslavy Nového roku, korunovácia cisárov a ich narodeniny. Stojí na trojpodlažnom mramorovom podstavci a vedie k nej trojica schodísk, pričom to prostredné, hlavné bolo určené iba pre cisára. Nasleduje ju Sieň Dokonalej harmónie Čung-che-ien, ktorá je zo všetkých najmenšia. Tu sa slávil nový poľnohospodársky rok a cisár sa tu pripravoval na ceromónie konané v predchádzajúcej sieni. Posledná je Sieň Zachovania harmónie Pao-che-tien kde boli príjimaní zahraniční vyslanci.
Tým končí vnútorná, obradná časť mesta. Vnútornú, súkromnú časť od tej obradnej oddeluje Brána Nebeskej čistoty Čchien-čching-men. Vstúpiť do tejto časti mali povolené iba eunuchovia a cisárovi príbuzní.
Prvou budovou vnútornej časti je Palác Nebeskej čistoty Čchien-čching-kung, ktorý slúžil ako cisárova spálňa. Nasleduje neveľká Sieň Jednoty Ťiao-tchaj-tien kde spávali cisárovné, tiež sa tu uchovávalo 25 cisárskych pečatí. Všetko zakončuje Palác Pozemského pokoja Kchun-ning-kung a Brána Pozemského pokoja Kchun-ning-men, ktorá vedie do Cisárskej záhrady Jü-chua-jüan.
Za ňou je severný vstup alebo tiež východ do/z mesta - Brána Božskej moci Šen-wu-men za ktorou sa nachádza park Ťing-šan.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zakázané mesto
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Zakázané město na českej Wikipédii.
