Viterbo (mesto)

Viterbo je talianske mesto v oblasti Lazio, hlavné mesto rovnomennej provincie.

Dejiny

Rovnako ako mnohé mestá v okolí mesta Viterbo má etruské korene. V roku 310 pred Kr. ho dobyli a obsadili Rimania a čoskoro nadobudlo na význame vďaka svojej polohe na dôležitej rímskej komunikácii Via Cassia. V roku 774 mesto dobyli Longobardi. V 11. storočí nepatrilo k Laziu, ale k Toskánsku; postavenie sa zmenilo, keď ho Matilda Toskánska (1046 – 1115) odovzdala pod vládu rímskeho pápeža.

V roku 1167 mu udelil cisár Fridrich Barbarossa mestské práva.

Od roku 1193 bolo Viterbo formálne nezávislé a malo svojho biskupa, aj keď v skutočnosti bolo po Ríme druhým centrom pápežského štátu a bolo určitý čas sídlom pápežského dvora. Uskutočnilo sa tu najdlhšie konkláve v histórii cirkvi – trvalo 1 005 dní, od 30. novembra 1268 do 1. septembra 1271. Konkláve začalo s 20 kardinálmi a skončilo v počte 16, pretože v priebehu času traja kardináli zomreli a jeden konkláve opustil. Na radu sv. Bonaventuru boli nakoniec kardináli v paláci o chlebe a vode a bola odstránená strecha paláca, takže boli vystavení nepohode počasia. 1. septembra 1271 bol konečne vybraný nový pápež. Zvolený nekardinál Tebaldi Visconti z Piacenzy ešte nebol kňazom a bol v tej dobe na púti do Svätej zeme. 10. februára 1272 dorazil z Liège, kde bol arcidiakonom, do Viterba a prijal voľbu. 19. marca toho istého roku ho vysvätili za kňaza a biskupa a 27. marca v Ríme korunovali za pápeža ako Gregor X.

Zlatý vek mesta spadá do 2. polovice 13. storočia a skončil tzv. Avignonským zajatím pápežov. Cisár sa zriekol svojich nárokov na Viterbo až v roku 1396.

Počas 2. svetovej vojny bolo zničené spojeneckými náletmi viac ako 70% mestskej zástavby vrátane kostola sv. Vavrinca, mesto však bolo veľmi rýchlo obnovené, ako jedno z prvých v Taliansku.

Je sídlom Toskánskej univerzity (Universita degli Studi della Tuscia).

Pamätihodnosti

Viterbo je v Taliansku jedinečné stupňom a rozsahom dochovania charakteru 12. a 13. storočia. Mnohé najstaršie stavby, predovšetkým kostoly, sú postavené na antických ruinách.
V takmer nedotknutej podobe sa do dnešných čias zachovala stredoveká pútnická štvrť (San Pellegrino).
Pre milovníkov histórie je najzaujímavejšou stavbou v meste pápežský palác, ktorý slúžil pápežom ako letné sídlo a v ktorom sa pontifikovia ukrývali pred búrkami v Ríme v rokoch 1257 – 1281. Stĺpy paláca pochádzajú zo starovekého rímskeho chrámu. Práve tu bolo po smrti pápeža Klementa IV. v roku 1268 začaté najdlhšie pápežské konkláve v histórii, ktoré sa skončilo až za tri roky voľbou pápeža Gregora X.
Vedľa paláca stojí katedrála sv. Vavrinca (San Lorenzo), ktorú postavili v 12. storočí lombardskí architekti v románskom štýle na bývalom antickom Herkulovom chráme. V priebehu storočí bola niekoľkokrát prebudovaná. Priečelie si podržalo ráz neskorej renesancie, vysoká kampanila je príkladom sienskej gotiky 14. storočia. V kostole sa nachádza hrobka pápeža Jána XXI.. Náhrobok jeho predchodcu Alexandra IV. v priebehu rokov zmizol.
Vo františkánskom kostole sv. Františka (San Francesco) našli miesto posledného odpočinku ešte ďalší dvaja pápeži – Klement IV. a Hadrián V.
Ďalšie významné architektonické pamiatky vo Viterbe sú renesančné radnice, neskoro gotický palác Farnese, kde žil budúci pápež Pavol III. so svojou krásnou sestrou Giuliou, ďalej svätyňa sv. Rózy, početné gotické fontány, ktorým početnosťou aj dômyselnosťou sa v Európe nevyrovná žiadne mesto. V okolí mesta sa nachádzajú antické kúpele a divadlá vo Ferente a Bolsene, dva dvetisícročné mosty v mestečku Blera, villa Lante a grandiózny zámok stredovekých kniežat Orsini v Bracciano.

Udalosti a sviatky

Každoročne sa 3. septembra vo Viterbe konajú oslavy sviatku patrónky mesta, svätej Rózy. Na jej počesť prichádzajú do mesta procesie a pri tejto príležitosti sa mestom za pomoci viac ako 100 nosičov transportuje tzv. Macchina di Santa Rosa, čo je cca 30 m vysoká a viac ako päť ton vážiaca slávnostne ozdobená veža.