Viktor Dvorčák
| Viktor Dvorčák | |
| slovenský župný archivár, novinár a politik | |
 | |
| Narodenie | 21. apríl 1878 Vyšný Svidník, Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 8. august 1943 (65 rokov) Budapešť, Maďarsko |
Viktor Dvorčák (maď. Dvorcsák Győző[1] zastaralo Dvortsák[2] * 21. apríl 1878, Vyšný Svidník, Slovensko – † 8. august 1943, Budapešť, Maďarsko[3]) bol prešovský župný archivár, novinár a politik, spolupracovník maďarskej vlády[4], platený agent[pozn 1][2] s krycím menom Szőke Költő (Plavovlasý básnik).[5]
Pred prvou svetovou vojnou bol poslancom Uhorského snemu za Slovensko.[6] V roku 1916 publikoval dielo Sáros földje 1914 – 15 (Šarišský ľud 1914 – 1915), v ktorom opísal šarišských Slovákov ako ľud bez vlastného národného života, hlásiaci sa k Maďarom. Známym sa stal aj ako tvorca a propagátor myšlienky tzv. slovjackeho národa. Od roku 1917 bol redaktorom promaďarského týždenníka Naša zastava, ktorý vychádzal v Prešove v rokoch 1907 – 1918[pozn 2] a neskôr v Budapešti v rokoch 1939 – 1943. [7] Bol tiež redaktorom novín Eperjesi Lapok (Prešovské noviny).
Po rozpade Rakúska-Uhorska sa zasadzoval za zotrvanie Slovenska alebo aspoň východného Slovenska v spoločnom zväzku s Maďarskom. Ako predseda Východoslovenskej národnej rady organizoval verejné zhromaždenia na podporu integrity Uhorska. V čase vzniku samostatného Československa, v októbri 1918 sa vytvárať miestne národné maďarské Národné rady a Východná národná rada slovenská sa mala stať protipólom Slovenskej národnej rady,[8] ktorá oficiálne vznikla 30. októbra 1918 v Turčianskom Svätom Martine pri príležitosti vydania historickej Deklarácie slovenského národa (Martinskej deklarácie) o pripojení sa Slovákov k práve vzniknutému Česko-Slovensku.
Dvorčák nadviazal kontakty aj s ďalšími podobne prouhorsky orientovanými organizáciami, ktoré v tom čase vznikali na východnom Slovensku. 11. decembra 1918 ako predseda Východoslovjackej (Východoslovenskej) národnej rady vyhlásil v Košiciach samostatnú Slovenskú ľudovú republiku,[9] ktorá proklamovala nezávislosť od Prahy a úzke spojenie s Maďarskom („uhroslovjactvo“[9]). Následne sa stal prezidentom tohto útvaru a postavil sa na čelo jeho vlády.[9][10] Za hlavné mesto bol určený Prešov.[10] Po obsadení Košíc česko-slovenskými vojskami 29. decembra 1918 Slovenská ľudová republika zanikla.[9] Slovenskí poslanci parlamentu - Revolučného národného zhromaždenia (Ivan Dérer) hodnotili Dvorčákove aktivity ako smerujúce k pripojeniu k Uhorsku a navrhovali zverejniť osvedčenie, že členovia Východnej národnej rady slovenskej nie sú Slováci.[8] Dvorčák bol v Česko-Slovensku odsúdený na smrť, ale podarilo sa mu utiecť do Poľska a odtiaľ do Maďarska. Stal sa agentom maďarskej iredenty.[2][4]
V októbri 1919 založil František Jehlička stranu Magyarbarát Tót Néppárt, ktorej cieľom bolo bojovať za autonómiu Slovenska v rámci Maďarska. Jehlička a podobné organizácie vytvorili tajný výbor, tzv. Felvidéki Komité (Hornozemský komitét), ktorého predsedom sa stal J. Mészáros. Po dosiahnutí autonómie, alebo samostatnosti Slov. sa malo rozhodnúť o forme jeho spojenia s Maďarskom.[4] Dvorčák bol vo Felvidéki Komité poverený riadením „slovenskej propagandy“.[11]
S finančnou podporou grófa Istvána Bethlena rozvinul svoje protičeskoslovenské aktivity.[12] V marci 1919 s maďarskou vládou rokoval o príprave ozbrojenej akcie na Slovensku.[13] Podieľal sa aj na kampani za odtrhnutie Slovenska od Česka s víziou jeho autonómie v rámci Maďarska.[13] V Budapešti bol vymenovaný za vedúceho pracovníka tzv. Hlavného slovenského oddelenia pre národnostné menšiny. Jeho hlavnou úlohou bolo propagovať ideológiu vytvorenia Veľkého Maďarska.[4] V roku 1920 bol zvolený za poslanca maďarského Národného zhromaždenia, kde zastupoval slovenskú menšinu.[14][15] V deň podpisu Trianonskej mierovej zmluvy vystúpil v maďarskom parlamente s prejavom, v ktorom sa vyhlásil za zástupcu Slovákov v Česko-Slovensku a v Amerike, odmietol pripojenie Slovenska k Česko-Slovensku a odsúdil „český imperializmus“.[16]
Česko-slovenské vzťahy interpretoval v duchu dobových maďarských revizionistických téz – slovenskému národu, ktorý vraj túžil zostať v spoločnom zväzku s Maďarskom, bola odobratá možnosť slobodného vyjadrenia názoru a bol vystavený českému teroru. V novembri 1920 na pôde maďarského parlamentu vyhlásil boj Čechom dovtedy, „pokiaľ na Slovensku nebude slobodne poletovať vták Turul“.[17]
10. júla 1933 v Ženeve spolu s Františkom Jehličkom založil Slovenskú radu.[9] V roku 1939 v okupovaných Košiciach obnovil vydávanie svojej Našej zastavy. V roku 1941 založil Našu gazdovskú stranu a kult. spolok Ojčizna.[2] Neúspešné a bez reálneho vplyvu na medzinárodnú politiku zostali jeho snahy preniesť slovensko-maďarský problém na medzinárodné fórum. Neskôr vydával v Paríži iredentistický časopis La Slovaquie, ktorý sa pokúšal rozširovať v Česko-Slovensku.[18] Jeho program nenašiel podporu ani v podmienkаch okupácie Slovenska po viedenskej arbitráži.[3]
Poznámky
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ minimálne doslovne "agent maďarskej iredenty" podľa Encyklopédie Slovenska
- ↑ Slovenské novinárstvo od vzniku robotníckej tlače do začiatku prvej svetovej vojny
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2008-07-28]. Dostupné online. Archivované 2008-12-27 z originálu.
- ↑ a b c d Encyklopédia Slovenska, zväzok I., heslo Dvortsák Viktor. [s.l.] : [s.n.]. S. 615.
- ↑ a b DVORČÁK, Viktor. In: Biografický lexikón Slovenska II C – F. Martin : Slovenská národná knižnica, 2004. 696 s. ISBN 80-89023-44-4. S. 403.
- ↑ a b c d RUTTKAY, Fráňo. Slovenskí kolaboranti v službách mad̕arskej iredenty, 1920-1938. [s.l.] : Kubko Goral, 1998. Google-Books-ID: dFoiAQAAIAAJ. Dostupné online. ISBN 978-80-88858-07-2. S. 20.
- ↑ Fabian, s. 91
- ↑ http://is.muni.cz/th/8495/ff_d/Disertace.rtf
- ↑ http://fphil.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/kzur/follrichova/vznikcsr.doc[nefunkčný odkaz]
- ↑ a b Zápisnica schôdzky klubu slovenských poslancov, dňa 28. novembra 1918 IN Zápisnica schôdzky klubu slovenských poslancov I. (1918-1919) [online]. [Cit. 2021-12-03]. S. 106. Dostupné online.
- ↑ a b c d e KOVÁČ, Dušan. Kronika Slovenska. Bratislava : Fortuna Print, 1998-1999. (1. vyd.) ISBN 80-7153-174-X. S. 94.
- ↑ a b Encyklopédia Slovenska, zväzok V., heslo Slovenská ľudová republika. [s.l.] : [s.n.]. S. 318.
- ↑ Michela 2009, s. 128
- ↑ Michela 2009, s. 33
- ↑ a b Michela 2009, s. 29
- ↑ http://www.hungarian-history.hu/lib/mocsy/mocsy22.htm
- ↑ Michela 2009, s. 71
- ↑ Michela 2009, s. 100
- ↑ Michela 2009, s. 145
- ↑ http://encyklopedie.seznam.cz/heslo/399777-dvorcsak-viktor[nefunkčný odkaz]
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Fabián, Juraj (1966), Svätoštefanské tiene: Telekiho zahraničná politika a Slovensko 1939 – 1945, Bratislava: Vydavateľstvo politickej literatúry
- Michela, Miroslav (2009), Pod heslom integrity: Slovenská otázka v politike Maďarska 1918 – 1921, Bratislava: Kalligram, ISBN 978-80-8101-261-7, http://forumhistoriae.sk/documents/10180/1699289/Pod-heslom-integrity.pdf