Preskočiť na obsah

Shannon Lucidová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Shannon Matilda Lucidová
Astronaut NASA
Shannon Lucidová
Št. príslušnosťUSA
Narodenie14. január 1943 (81 rokov)
Šanghaj, Čína
Predchádzajúce zamestnaniebiochemička
Čas vo vesmíre223 dní 2 hodiny 50 minút
Kozmonaut od1978 NASA
MisieSTS-51-G, STS-34, STS-43, STS-58, STS-76, Mir NASA-1, STS-79
Znaky misií

Shannon Matilda Lucidová, rodená Wellsová (* 14. január 1943, Šanghaj, Čína) je bývalá americká kozmonautka z letov raketoplánmi STS. V tlači je často prezentovaná pod menom Shannon Wells(ová) Lucid(ová).

Mladosť a výcvik

[upraviť | upraviť zdroj]

Po strednej škole (High School, Bethany, NY) v roku 1960 pokračovala v štúdiu na univerzite v Oklahome (University of Oklahoma) kde sa roku 1963 stala inžinierkou chémie. Potom pokračovala v štúdiu a zároveň pomáhala ako asistentka profesora na tej istej univerzite, v roku 1970 získala titul majstra a roku 1973 doktora biochémie. V rokoch 1964 – 1967 pracovala v rovnakom meste na Ohlahoma Medical Research Foundation. Vydala sa a má tri deti. Do tímu kozmonautov bola vybraná ako špecialistka v roku 1978.

Lety do vesmíru

[upraviť | upraviť zdroj]

Po prvýkrát vzlietla, ako ôsma žena vo vesmíre, 170 človek zo Zeme, na obežnú dráhu v júni 1985 na palube raketoplánu Discovery. Veliteľom misie STS-51-G bol Daniel Brandenstein, ďalšími členmi tímu John Creighton, Steven Nagel, John Fabian, Francúz Patrick Baudry a princ Sultán Saiman Abdelazíz al-Saud. Krátko po štarte z Floridy, mysu Canaveral na obežné dráhy vypustili družice Spartan 1, Morelos 1A, Arabsat 1B a Telstar 3D a uskutočnili pokusy s laserom pre pripravované Hviezdne vojny. Pristáli po siedmich letových dňoch v Kalifornii na základni Edwards AFB.

Druhý let s označením STS-34 nasledoval až po štyroch rokoch. Raketoplán Atlantis odštartoval z rampy 39B Kennedyho vesmírneho strediska na Floride, myse Canaveral. Na palube vyviezol do kozmu sondu Galileo, ktorá neskôr uskutočnila prieskum Jupitera. Posádku raketoplánu tvorila pätica Donald Williams, Michael McCulley, Shannon Lucidová, Ellen Bakerová a Franklin Chang-Diaz. Pristáli na základni Edwards po štyroch dňoch letu.

V auguste 1991 letela po tretíkrát a opäť na Atlantise. Misia STS-43 bola osemdenná so štartom na Floride, posádku tvorili John Blaha, Michael Baker, Shannon Lucidová, George Low a James Adamson. Vypustením družice TDRS-E splnili hlavnú úlohu, potom sa venovali množstvu ďalších menších úloh a experimentov, usporiadali tlačovú besedu, komentovali horiace ropné polia v Kuvajte a pristáli bez komplikácií na základni Edwards.

Svoj štvrtý let absolvovala v misii STS-58 na jeseň roku 1993. Bola na palube raketoplánu Columbia, ktorého posádku tvorili John Blaha, Richard Searfoss, Margaret Seddonová, William McArthur, David Wolf, Shannon Lucidová a Martin Fettman. Na palube so sebou vyviezli 48 pokusných hlodavcov, celý program bol venovaný biologickým skúmaním ľudí a potkanov pri záťaži a pokusoch vo vesmíre. Aj táto výprava pristála na základni Edwards s veľkou kulisou prizerajúcich sa divákov.

Pri poslednom piatom lete mala Shannon už 53 rokov, bola to teda kozmická veteránka vekom aj počtom letov. Išlo o misiu STS-76 na palube Atlantisu, ktorej cieľom bolo spojiť sa ruskou orbitálnou stanicou Mir. V posádke pri štartu z Floridy boli Kevin Chilton, Richard Searfoss, Ronald Sega, Michael Clifford, Linda Godwinová a Shanon Lucidová. Na palube mali so sebou pretlakový modul Spacehab. Na obežnej dráhe sa spojili so stanicou Mir, preložili na ňu zásoby potravín a zanechali tam Shannon, ktorá sa tým stala členom 21. základnej posádky Miru. Raketoplán Atlantis odletel so zvyškom posádky naspäť na Zem, Shannon na Mire zostala takmer pol roka. Naspäť sa vrátila s posádkou STS-79.

Počas svojich piatich letov strávila vo vesmíru 223 dní.

Zostala v NASA i po vyradení z aktívnej služby u kozmonautov. Najskôr pracovala v Houstone, v rokoch 2002 – 2003 vo Washingtone a potom sa vrátila opäť do Houstonu, kde žije aj so svojim manželom Michaelom Lucidom.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]