Preskočiť na obsah

Červené riasy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Rhodophyta)
Červená riasa z rodu Laurentia

Červené riasy (lat. Rhodophyta) je taxonomická kategória (spravidla oddelenie) eukaryotických organizmov schopných fotosyntézy, tradične zaraďovaných medzi rastliny (a v rámci nich medzi riasy).

Fylogenéza červených rias

[upraviť | upraviť zdroj]

Vznikli endosymbiózou eukaryotickej bunky a sinice, ktorá sa stala predkom chloroplastov. Červené riasy sa oddelili od Zelených rias krátko po vzniku endosymbiózy a ďalší vývoj chloroplastov červených rias (tvz. "červená línia chloroplastov") bol nezávislý od predkov zelených rias a rastlín (tvz. "zelená línia chloroplastov"), preto sú červené riasy od nich dosť odlišné. V chloroplastoch obsahujú chlorofyl a a chlorofyl d. Kvôli odlišnostiam niektorí autori vyčlenili Červené riasy z ríše rastlín, ale posledné výskumy ich genetického kódu (DNA) poukazujú na existenciu ich spoločného predka.

Najstaršie skameneliny červených rias sú známe spred 750 – 1 250 miliónov rokov a patria v najstarším mnohobunkovým organizmom. Ide o vláknité riasy Bangiomorpha pubescens, podobné súčasným druhom rodu Bangia. Súčasné vývojové línie červených rias sa vytvorili približne pred 550 mil. rokov. Mnohé druhy tvorili dôležitú súčasť koralových útesov od neskorého paleozoika (napr. Soleopra, známa z Kambriajury). Počas jury sa zvyšovala ich diverzita a ostali významnou súčasťou koralových útesov aj v súčasnosti.

Znaky červených rias

[upraviť | upraviť zdroj]

Niektoré červené riasy sú jednobunkové, ale väčšina z nich má vláknitú, alebo pletivovitú stielku. Bunková stena červených rias je tvorená amorfnou matrix z polysacharidov, hlavne z galaktanu, agaru a karagénu. V amorfnej matrix sa nachádzajú celulózové alebo xylánové mikrotubuly. Bunková stena je často zvápenatelá - vyplnená kalcitovými, alebo aragonitovými kryštálmi. Bunky červených rias nikdy nemajú bičík.

Asi 90 % červených rias žije v mori, hlavne v tropických vodách. Niektoré červené riasy ukladajú do bunkovej steny anorganický uhličitan a tvoria súčasť koralových útesov.

Stavba chloroplastu

[upraviť | upraviť zdroj]

Chloroplasty červených rias sú ohraničené dvojitou membránou, vznikli totiž primárnou endosymbiózou zo sinice. Na rozdiel od rastlín ale tylakoidy netvoria graná. Fotosyntetickým pigmentom je chlorofyl a a d a fykobilíny: c-fykocyanín, allofykocyín, r-fykocyanín a r-fykoerythrín. C-fykocyanín a allofykocyanín sa vyskytujú aj u siníc, r-fykocyanín a r-fykoerythrín sú špecifické pre červené riasy.

Červené pigmenty červených rias sú schopné dobre zachytiť modrozelené svetlo, ktoré preniká v oceánoch do najväčšej hĺbky. Môžu preto žiť vo väčších hĺbkach ako zelené riasy (180 až 210 m).

Zvláštnosťou červených rias je aj zásobná látka – florideový škrob, ktorý sa vo forme zŕn ukladá v cytoplazme. Červené riasy nemajú centrioly a nie sú u nich známe žiadne bičíkaté štádiá.

Rozmnožovanie

[upraviť | upraviť zdroj]

V rozmnožovacom cykle sa strieda pohlavná a nepohlavná generácia, často je cyklus trojfázový, s dvomi diploidnými a jedným haploidným štádiom. Rodozmena môže byť izomorfická (napr. v rode Polysiphonia sp.) aj heteromorfická (napr. v rode Porphyra sp.).

Životný cyklus

[upraviť | upraviť zdroj]

Nepohlavný a diploidný tetrasporofyt vytvára diploidné tetraspóry, ktoré vytvárajú samčí, alebo samičí gametofyt. Gametofyt vytvára haploidné pohlavné bunky (gaméty). Gaméty vytvárajú karposporofyt v ktorom dôjde k ich splynutiu. Karposporofyt sa ďalej rozmnožuje nepohlavne diploidnými karpospórami. Z každej karpospóry vyrastie tetrasporofyt a cyklus sa opakuje.

Červené riasy sú veľmi početnou skupinou zahrňujúcou asi (4 000 – 6 000 druhov). Patria k dominantným morským makrofytom. Rastú v litorálnej aj sublitorálnej zóne, vo väčších hĺbkach ako iné riasy. Sú to hlavne tropické druhy, ale vyskytujú sa aj v chladnejších vodách, vrátane Antarktídy. Sladkovodné červené riasy preferujú prudko tečúce vody. napr. Batrachospermum sp.

Hospodársky význam

[upraviť | upraviť zdroj]
Tokoroten – japonská pochúťka z červených rias.

Druh Porfyra sa v Ázii pestuje na morských plantážach, a konzumuje pod názvom „hoši-nori“ alebo nori. Tiež sa používa ako krmivo alebo hnojivo. Konzumuje sa aj druh Palmaria palmata.

Extrakciou v horúcej vode sa z červených rias získava agar (hlavne Gelidium sp.) a karagén (Chondrus sp.), ktoré sa využívajú v potravinárstve alebo v mikrobiológii. Sekundárne metabolity niektorých druhov majú antibiotické účinky.

Systematické členenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Oddelenie Rhodophyta - červené riasy

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]