Preskočiť na obsah

Mermeros

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Médeia sa chystá zabiť svoje deti, autor:Eugène Delacroix (1798–1863)

Mermeros (starogr. ΜέρμεροςMermeros, lat. Mermerus) je v gréckej mytológii syn hrdinu Iasóna a jeho manželky Médeie.[1][2]

Keď Mermerov otec Iasón a matka Médeia prišli po dlhej a strastiplnej cesty z Kolchidy so zlatým rúnom do Iólku, kráľ Pelias Iasónovi ani napriek splnenej úlohe a danému sľubu nechcel vydať vládu. Iasón sa preto za pomoci Médeie Peliovi pomstil.[3] Ľstivá čarodejnica Médeia najprv omladila Iasónovho otca Aisóna tak, že mu vypustila z tela krv a nahradila ju kúzelnou tekutinou.[2] Keď to videli dcéry Pelia požiadali, aby rovnakým spôsobom vrátila mladosť aj ich otcovi. Médeia samozrejme súhlasila a poradila im aby otcovi v spánku prerezali hrdlo, ale Médeia mu už vytečenú krv nenahradila a Pelias umrel.[3] Pretože pomsta vedie len k ďalšej pomste, Peliov syn Akastos okamžite Iásona s Médeiou z Iólku vyhnal.[3]

Svoje útočisko nakoniec našli u korintského kráľa Kreonta, u ktorého potom niekoľko rokov žili šťastne a Médeia v tomto čase porodila dvoch synov Mermera a Fereta. Iasón však znova zatúžil po moci, a preto obrátil svoju pozornosť ku Kreontovej dcére Glauke,[2] ktorej sa tiež páčil a Kreón bol následne ochotný ho prijať za svojho zaťa a odovzdať mu vládu.[1] Iasón vysvetľoval Médeii, že ju napriek tomu stále ľúbi a svoj úmysel odôvodnil tým, že myslí na zabezpečenie svojich synov. Ale urazená Médeia to nebola ochotná strpieť a jej veľká láska k nemu sa v okamihu zmenila na veľkú nenávisť.[3] Jej následná pomsta bola strašná, najprv otrávila Glauku, potom aj Kreonta a manžela Iasóna potrestala vraždou ich vlastných detí Mermera a Fereta.[4] Médeia sa potom uchýlila pod ochranu aténskeho kráľa Aigea,[2] ten ju však za ďalší pokus zabiť jeho syna Thésea tiež vyhnal.[2] Médeia následne zmizla podľa niektorých mýtov na východe, údajne v zemi za riekou Tigris, v zemi ktorá dostala po nej meno Média.[2][3]

Referencie a bibliografia

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b Hyginus, Fabulae 25.
  2. a b c d e f Apollodoros, Kronika, 1,9,28.
  3. a b c d e Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 283–286.
  4. Hyginus, Fabulae 239.