Libérius

	Libérius
	36. rímsky biskup
Funkcie a tituly
Pontifikát
	17. máj 352 – 24. september 366
Biografické údaje
Rodné meno	Libérius
Narodenie	?; Rím
Úmrtie	24. september 366; Rím, Taliansko
Svätenia
Cirkev	rímskokatolícka
Pápež
Voľba	17. máj 352
Odkazy
	Libérius na catholic-hierarchy.org angl. ; Libérius
	Kompletný zoznam pápežov
	Vatikánsky portál; Historický portál; Biografický portál

Libérius († 24. september 366) bol pápežom katolíckej cirkvi od 17. mája 352 (podľa Libériovho katalógu 22. mája) do 24. septembra 366.

Po smrti cisára Konštantína Veľkého (306 až 337) sa vládcom rímskeho impéria stal Konstantius II., ktorý sa od počiatku sústredil na to, aby sa kresťanstvo zjednotilo na akúsi modifikovanú formu ariánskeho učenia. Libérius, rovnako ako jeho predchodca Július I., podporoval návrat alexandrijského biskupa Atanáza a urobil záväznými závery, ku ktorým dospel Prvý nicejský koncil. Potom čo bol porazený a zabitý v r. 353 uzurpátor Magnetius, vyslal Libériusa, v súlade s prianím väčšiny talianskych biskupov, ako svojho vyslanca k cisárovi so žiadosťou, aby zvolal nový koncil.

Konstantius sa v tej dobe zdržiaval v Galii a pod tlakom tamojších biskupov, ktorí podporovali odsúdenie Atanáza zvolal synodu do Arles. Tento koncil ovládli priaznivci ariánstva, ktorí presadili, že vrátenie Atanáza do úradu je možné iba za podmienky, že prijme ariánsky názor na Najsvätejšiu trojicu.

Súčasne rada východných biskupov poslala cisárovi list namierený proti Atanázovi. Cisár vyslal zvláštneho posla do Alexandrie a vyzval Atanáza, aby sa dostavil k osobnému vypočutiu. Atanáz si uvedomil, že je to pasca a na výzvu nereagoval. Naopak zvolal na koniec mája 353 koncil 80-tich egyptských biskupov, ktorí odoslali cisárovi list na jeho obranu. Cisár verejne obvinil pápeža Libéria, že zatajil list východných biskupov a bráni k zmiereniu. Libérius odpovedal, že prečítal list východných biskupov na výročnom koncile v Ríme, ale že list na obranu Atanáza podpísalo viacero biskupov a preto ho nie je možné odsúdiť. Uviedol, že sám sa neuchádzal o pápežskú moc, ale keď už bol zvolený, musí pokračovať v diele svojich predchodcov, ktorí ariánstvo odsúdili. Spochybnil koncil v Arles a žiadal o zvolanie nového koncilu, ktorý by potvrdil nicejské vyznanie viery.

Koncil sa konal v Miláne roku 355. Konal sa však v ovzduší teroru. Mesto bolo obsadené cisárskym vojskom a rada Atanázových prívržencov sa na jeho konanie ani nedostala alebo bola priamo poslaná do vyhnanstva. Synod znovu odsúdil Atanáza a na tomto základe žiadal cisár pápeža Libéria, aby s rozsudkom vyslovil súhlas. Cisár sa najprv pokúšal vynútiť súhlas darmi, neskôr prešiel k vyhrážkam a nechal poslať do vyhnanstva niekoľko Atanázových prívržencov. Nakoniec poslal do vyhnanstva v thráckej Beroii (dnešné Bulharsko) aj samotného pápeža a zinscenoval voľbu vzdoropápeža Félixa II. Tento nátlak už Libérius nevydržal a podrobil sa cisárovi.

Svoje poníženie potvrdil na koncile, ktorý sa konal v Sirmiu (dnes Sremska Mitrovica v Srbsku). Podpísal tu tzv. 3. sirmijskú formulu, vyznania viery blízke ariánskemu učeniu, v ňom sa z nicejského vyznania viery vypustili slova „jednej podstaty s Otcom“. Potom bol cisárom omilostený a v roku 358 sa mohol vrátiť do Ríma. Protipápež Felix II. bol síce svojej dočasnej funkcie zbavený, ale rímska obec už zostala rozštiepená.

Po smrti cisára Konstantia sa novým cisárom stal Iulianus Apostata (361 - 363), ktorý usúdil, že spormi zmietaná cirkev sa len ťažko stane oporou ríše a vrátil sa k uctievaniu starých rímskych bohov, kvôli čomu si od kresťanov vyslúžil priezvisko Apostata (=odpadlík).

Libériovo zlyhanie malo pre neho veľmi vážne dôsledky. Titulárne bol síce stále biskupom rímskym, ale jeho vážnosť nesmierne utrpela. Na dôležitý synod v Rimini v roku 359 nebol ani pozvaný. Napriek tomu, že po smrti cisára Konstantina znovu odsúdil ariánske učenie a vyzval k tomu aj ostatných biskupov, niesol až do konca svojho života znak človeka, ktorý v rozhodujúcej chvíli nebol schopný dostať svojmu poslaniu a brániť svoje presvedčenie. Bol pápežom relatívne dlhú dobu. Jeho pontifikát trval 14 rokov, 4 mesiace a 6 dní.

Libérius je prvým pápežom v histórii cirkvi, ktorý nebol po smrti kanonizovaný. V 5.storočí bolo síce publikované Martyrologium sv. Jeronýmom, ktoré sa snaží ospravedlniť Libériovo chovanie a zariadiť ho medzi svätých (jeho sviatok bol stanovený na 23. september), ale oficiálne cirkevné kalendáre ho nikdy ako svätého neuviedli. V ortodoxnej cirkvi je jeho sviatok oslavovaný 27. augusta.

Za zmienku stojí, že Atanáz, ktorý bol aj pričinením pápeža Libéria už po piatykrát zbavený biskupského miesta a poslaný do vyhnanstva, nikdy nespochybnil legalitu Libéria na pápežskom stolci.

Za vlády Libéria bol zostavený prvý zoznam pápežov známy a často citovaný ako Liber pontificalis a oficiálny zoznam mučeníkov. Z jeho pontifikátu sa datuje zákaz manželstiev v pôstnej dobe.

V Ríme je známy hlavne vďaka legende, ktorá sa stala aj častým námetom umeleckého stvárnenia. Podľa tejto legendy prisľúbil Libérius postaviť chrám Panne Márii na mieste, ktoré mu bude označený tak, že tu bude 5. augusta snežiť. Tím miestom sa stalo rímske Esquilinum a bola tu postavená Basilica Liberiana - chrám Santa Maria ad Nives (chrám Panny Márie Snežnej). Chrám bol neskôr prestavaný a dnes je jedným z hlavných rímskych chrámov a je známy ako chrám Santa Maria Maggiore.

Zomrel 24. septembra 366 a je pochovaný v katakombách sv. Priscily.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Liberius na českej Wikipédii.

Literatúra

Isidor Vondruška: „Životopisy svatých v pořadí dějin církevních“, Ladislav Kuncíř, Praha 1930

Externé odkazy

Katolícka encyklopédia (po anglicky)
Synovia Konštantína Veľkého Archivované 2009-10-26 na Wayback Machine (po česky)
Lexikon svätých (po nemecky)

Predchodca:
Július I.

Pápež
Libérius
(zoznam)

Nástupca:
Damazus I.

Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

z d u Rímski pápeži
1. – 4. storočie	Peter Linus Kletus Kliment I. Evarist Alexander I. Sixtus I. Telesfor Hyginus Pius I. Anicet Soter Eleutér Viktor I. Zeferinus Kalixt I. Urban I. Poncián Anter Fabián Kornel Lucius I. Štefan I. Sixtus II. Dionýz Félix I. Eutychián Kajus Marcelín Marcel I. Eusébius Melchiades Silvester I. Markus Július I. Libérius Damazus I. Siricius Anastáz I.
5. – 8. storočie	Inocent I. Zosimus Bonifác I. Celestín I. Sixtus III. Lev I. Hilarius Simplicius Félix III. Geláz I. Anastáz II. Symachus Hormizdas Ján I. Félix IV. Bonifác II. Ján II. Agapet I. Silverius Vigilius Pelagius I. Ján III. Benedikt I. Pelagius II. Gregor I. Sabinián Bonifác III. Bonifác IV. Adeodat I. Bonifác V. Honorius I. Severín Ján IV. Teodor I. Martin I. Eugen I. Vitalian Adeodat II. Donus Agato Lev II. Benedikt II. Ján V. Konon Sergius I. Ján VI. Ján VII. Sisin Konštantín I. Gregor II. Gregor III. Zachariáš Štefan II. Pavol I. Štefan III. Hadrián I. Lev III.
9. – 12. storočie	Štefan IV. Paschal I. Eugen II. Valentín Gregor IV. Sergius II. Lev IV. Benedikt III. Mikuláš Hadrián II. Ján VIII. Marinus I. Hadrián III. Štefan V. Formozus Bonifác IV. Štefan VI. Roman Teodor II. Ján IX. Benedikt IV. Lev V. Sergius III. Anastáz III. Lando Ján X. Lev VI. Štefan VII. Ján XI. Lev VII. Štefan VIII. Marinus II. Agapet II. Ján XII. Benedikt V. Lev VIII. Ján XIII. Benedikt VI. Benedikt VII. Ján XIV. Ján XV. Gregor V. Silvester II. Ján XVII. Ján XVIII. Sergius IV. Benedikt VIII. Ján XIX. Benedikt IX. Silvester III. Gregor VI. Klement II. Damazus II. Lev IX. Viktor II. Štefan IX. Mikuláš II. Alexander II. Gregor VII. Viktor III. Urban II. Paschal II. Gelasius II. Kalixt II. Honorius II. Inocent II. Celestín II. Lucius II. Eugen III. Anastáz IV. Hadrián IV. Alexander III. Lucius III. Urban III. Gregor VIII. Klement III. Celestín III. Inocent III.
13. – 16. storočie	Honorius III. Gregor IX. Celestín IV. Inocent IV. Alexander IV. Urban IV. Klement IV. Gregor X. Inocent V. Hadrián V. Ján XXI. Mikuláš III. Martin IV. Honorius IV. Mikuláš IV. Celestín V. Bonifác VIII. Benedikt XI. Klement V. Ján XXII. Benedikt XII. Klement VI. Inocent VI. Urban V. Gregor XI. Urban VI. Bonifác IX. Inocent VII. Gregor XII. Martin V. Eugen IV. Mikuláš V. Kalixt III. Pius II. Pavol II. Sixtus IV. Inocent VIII. Alexander VI. Pius III. Július II. Lev X. Hadrián VI. Klement VII. Pavol III. Július III. Marcel II. Pavol IV. Pius IV. Pius V. Gregor XIII. Sixtus V. Urban VII. Gregor XIV. Inocent IX. Klement VIII.
17. – 21. storočie	Lev XI. Pavol V. Gregor XV. Urban VIII. Inocent X. Alexander VII. Klement IX. Klement X. Inocent XI. Alexander VIII. Inocent XII. Klement XI. Inocent XIII. Benedikt XIII. Klement XII. Benedikt XIV. Klement XIII. Klement XIV. Pius VI. Pius VII. Lev XII. Pius VIII. Gregor XVI. Pius IX. Lev XIII. Pius X. Benedikt XV. Pius XI. Pius XII. Ján XXIII. Pavol VI. Ján Pavol I. Ján Pavol II. Benedikt XVI. František