Košická univerzita
| Košická univerzita | |
| |
| Iné názvy | |
|---|---|
| Latinský názov | Universitas Cassoviensis |
| Základné informácie | |
| Poloha |  Košice, Uhorsko |
| Typ | verejná |
| Rok založenia | 1657 |
| Rok zatvorenia | 1922 |
Košická univerzita (lat. Universitas Cassoviensis) bola univerzita protireformačného zamerania založená v Košiciach v roku 1657. Pôvodne ju spravovali jezuiti. V roku 1776 prešla na štát s názvom Košická kráľovská akadémia (lat. Academia Regia Cassoviensis). Od roku 1850 fungovala ako Právnická akadémia do roku 1922, keď bola zrušená.
Založenie univerzity. Zlatá bula Leopolda I.
[upraviť | upraviť zdroj]Myšlienkou založiť v Košiciach univerzitu sa zaoberal už pred rokom 1654 zakladateľ Trnavskej univerzity Peter Pázmaň. Plán sa podarilo zrealizovať až jeho priateľovi, jágerskému biskupovi Benediktovi Kišdymu fundáciou z 26. februára 1657. Na jej založenie zložil čiastku 40 000 toliarov. Rímsky cisár a uhorský kráľ Leopold I. potvrdil 7. augusta 1660 zlatou bulou, vydanou v Grazi, text Kišdyho zakladajúcej listiny a zrovnoprávnil ju s ostatnými univerzitami v Svätej rímskej ríši nemeckého národa (Praha, Viedeň, Trnava, Kolín nad Rýnom, Mohuč, Ingolstadt a inými). Slávnostné vyhlásenie zlatej buly sa uskutočnilo súčasne s prvými promóciami na konci letného semestra roku 1661.
Založenie univerzity v Košiciach malo posilniť pozície Habsburgovcov v Hornom Uhorsku, ktoré bolo často okupované odbojnou protestantskou šľachtou v početných protihabsburských stavovských povstaniach. Jej pôsobenie malo taktiež silný ideologický význam pri vytlačovaní Turkov z Uhorska. To vyjadrila vo svojom pozdrave pri príležitosti vydania zlatej buly aj Viedenská univerzita prianím, aby aj mládež, pripravená v Košiciach vedecky a vojensky, triumfovala nad moslimami. Na prelome 17. a 18. storočia bola najvýchodnejšie položenou univerzitou v Európe.
Košická univerzita pod vedením jezuitov
[upraviť | upraviť zdroj]Košická univerzita mala právo udeľovať doktoráty, licenciáty a bakalaureáty. Významné bolo ustanovenie o vzájomnom uznávaní akademických stupňov s ostatnými univerzitami. Organickou súčasťou Košickej univerzity bolo jezuitské gymnázium. Naviazalo na skoršie založené kolégium (1650), malo vlastného dekana a nazývalo sa facultas linguarum. Slúžilo ako šesťročná prípravka na univerzitné štúdium. Po jeho absolvovaní sa pokračovalo na trojročnej filozofickej fakulte. Dominantné postavenie mala štvorročná teologická fakulta. Okrem toho mala univerzita od roku 1712 i právnickú katedru. Vlastná právnická fakulta vznikla až v roku 1777.
Vyučovacím jazykom bola latinčina. Pôsobil tu rad osobností ako Martin Palkovič, Samuel Timon, Štefan Kaprinai, Karol Wagner, Juraj Sklenár, Michal Lipšic, Gabriel Serdaheli a František Borgia Kéri, ktorí významným spôsobom ovplyvnili rozvoj uhorskej vedy a vzdelanosti. Na univerzite prednášali študentom všetkých národností vtedajšieho Uhorska riadni a mimoriadni profesori. Prednášajúci sa zväčša striedali medzi pôsobením v Trnave a v Košiciach.
Univerzita bola veľmi dobre vybavenou inštitúciou. Okrem gymnázia popri nej fungovali konvikt pre výchovu šľachticov (od 1659), kňažský seminár (od 1665), univerzitná knižnica a tlačiareň (založená 1674). V roku 1681 vybudovali pre univerzitné potreby na mieste bývalého Kráľovského domu ranobarokový kostol (dnes Premonštrátsky kostol, označovaný z tohto dôvodu aj ako univerzitný), čím sa univerzitný areál značne rozšíril. Univerzita vlastnila viaceré obce na Spiši, v Abovskej a Zemplínskej stolici a z gemerských miest jej patrila Jelšava.
Košická kráľovská akadémia
[upraviť | upraviť zdroj]Po zrušení jezuitského rádu v roku 1773 prevzal univerzitu štát a pod názvom Alma universalis episcopalis pokračovala do roku 1776, keď bola pretvorená na Košickú kráľovskú akadémiu. Vtedy na základe vládneho ustanovenia Ratio educationis stratila svoju samostatnosť a bola právne filiovaná jedinej uhorskej univerzite prenesenej z Trnavy do Budína.
Akadémia pozostávala z dvojročnej filozofickej a dvojročnej právnickej fakulty. Výučba teológie bola presunutá do arcibiskupského mesta Jáger. Právo promovať jej však ostalo. Z tohto obdobia sa preslávil jeden z jej poslucháčov Michal Baluďanský, ktorý študoval v Košiciach v rokoch 1785 - 1787. Stal sa zakladateľom a prvým rektorom Petrohradskej univerzity (1819-1821).
Právnická akadémia
[upraviť | upraviť zdroj]Od roku 1850 sa na akadémii vyučovalo iba právo, preto aj jej názov zmenili na Právnická akadémia. Po pričlenení Košíc do Česko-Slovenska bolo rozhodnuté akadémiu zrušiť. Došlo k tomu v roku 1922. K tristoročnej tradícii Košickej univerzity sa dnes hlási Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach[1] ako aj Teologická fakulta Katolíckej univerzity v Ružomberku so sídlom v Košiciach.[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ História univerzity [online]. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafaríka v Košiciach, 2009-03-06, rev. 2016-10-06, [cit. 2021-11-14]. Dostupné online. Archivované 2021-01-25 z originálu.
- ↑ Poslanie a história [online]. Košice: Teologická fakulta Katolíckej univerzity v Košiciach, 15.12.2009, [cit. 2010-04-11]. Dostupné online. Archivované 2012-01-11 z originálu.
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- 350. výročie Košickej univerzity : jubilejný zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie Košice 27. februára 2007. Košice : Teologická fakulta Katolíckej univerzity, 2007. ISBN 978-80-7165-640-1. S. 253.
- Košická univerzita. In: Malá encyklopédia Slovenska. Bratislava : Veda, 1987. S. 245.
- HALAGA, Ondrej Richard. Právny, územný a populačný vývoj mesta Košíc. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1967. 83-024-67. S. 79-80, 97.
Súradnice: 48°43′15″S 21°15′28″V / 48,720873°S 21,257858°V