Preskočiť na obsah

Kýl (súhvezdie)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kýl
Mapa súhvezdia Kýl
Mapa súhvezdia Kýl

Latinský názovCarina
SkratkaCar
GenitívCarinae
Symbolické vyjadrenielodný kýl
Rektascenzia8,5h
Deklinácia-60°
Plocha494  štvorcových stupňov
Poradie: 34
Počet hviezd
(magnitúda < 3)
5
Najjasnejšia hviezdaCanopus (α Car)
(Zdanl. magnitúda –0,62)
Meteorický roj
Susedné súhvezdia
Viditeľné na zemepisnej šírke +15° a −90°
Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca Marec

Kýl (lat. Carina) je jedno z 88 súhvezdí modernej astronómie. V staroveku bolo súčasťou veľkého súhvezdia Loď Argo. Až Nicolas Louis de Lacaille v roku 1763 rozdelil Loď Argo na tri menšie súhvezdia: Plachty, Kormu a Kýl. Z územia Slovenska je nepozorovateľné.

Hlavná a najjasnejšia hviezda súhvezdia Kýl je Alfa (α) Carinae, nazývaná aj Canopus. Je to druhá najjasnejšia hviezda nočnej oblohy (–0,7 mag). Je to nadobor vzdialený 310 svetelných rokov a 14 000-krát žiarivejší ako naša najbližšia hviezda – Slnko. Beta Carinae sa nazýva Miaplacidus a epsilon Carinae Avior. Hviezda Eta (η) Carinae je zaujímavá premenná hviezda, v súčasnosti s jasnosťou 6m. V minulosti bola však oveľa jasnejšia; v 19. storočí sa rozžiarila až na –1m. Leží v rozsiahlej hmlovine NGC 3372 a vzdialená je od nás 8 000 svetelných rokov.

Hoci súhvezdie Kýl nepatrí medzi najznámejšie, je pomerne bohaté na objekty. IC 2602, nazývaná aj Južné Plejády je veľká a bohatá otvorená hviezdokopa, obsahujúca 8 hviezd jasnejších ako 6m. Je od nás vzdialená 500 svetelných rokov.

Hmlovina Kľúčová dierka, súčasť hmloviny Eta Carinae na mozaike snímok z HST z apríla 1999

Ďalšími objektami ležiacimi v súhvezdí sú tri otvorené hviezdokopy NGC 2516, NGC 3114 a NGC 3532. Kým NGC 2516 a NGC 3532 ležia vo vzdialenosti 1 300 svetelných rokov, hviezdokopa NGC 3114 sa nachádza vo vzdialenosti 3 000 svetelných rokov. Jasnejšou guľovou hviezdokopou na ploche súhvezdia je NGC 2808.

Difúzna hmlovina NGC 3372 (Hmlovina Éta Carinae) je viditeľná voľným okom a štyrikrát väčšia ako Mesiac v splne. Prechádza ňou pás tmavého prachu. V blízkosti hmloviny je možné pozorovať tmavý oblak prachu – hmlovinu nazývanú Kľúčová dierka.

NGC 3199 je žiarivá hmlovina v tvare prstenca, ktorého jeden okraj je oveľa jasnejší ako druhý. NGC 3603 je zase vizuálne veľmi slabá hviezdotvorná oblasť s hviezdokopou.

Kvôli Veľkej hmlovine v Kýle astrofotografi často prehliadajú emisnú hmlovinu s hviezdokopou NGC 3572. Táto hviezdotvorná oblasť sa síce premieta do blízkosti Veľkej hmloviny v Kýle, ale je od nás vzdialenejšia.

V súhvezdí sa nachádzajú aj planetárne hmloviny NGC 2867, IC 2501 a Henize 3-401.

Súhvezdie leží na južnej oblohe, pod Plachtami a Kormou, niekdajšími časťami Lode Argo.

Súhvezdie Kýl samo o sebe nemá žiadnu legendu, no súhvezdie Loď Argo, ktorého súčasť tvorilo, predstavovalo bájnu loď Argó, na ktorej sa Argonauti plavili za zlatým rúnom.

  • PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Kýl, s. 503 – 509.