Preskočiť na obsah

Iglu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Iglu
Konštrukčná schéma: 1. hlavná miestnosť, 2. vchod, 3. okno, 4. vetrací otvor

Iglu alebo zriedkavo eskimo[1] (Inuitčina iglu / ᐃᒡᓗ, "dom", plurál: igluit) je kupolovitý príbytok zo snehových alebo ľadových kvádrov. Je to tradičný príbytok Eskimákov na severe Kanady a v Grónsku, ktorí iglu používali ako príbytok počas zimy a lovu. Počas leta bývali v chatrčiach z dreva a kože. Iglu je pôvodne eskimácke slovo, ktoré v preklade znamená dom, alebo príbytok.

Iglu sa skladá z malého polkruhového vchodu a hlavnej miestnosti. Sneh ako izolačný materiál zabraňuje únikom akumulovaného tepla a vnútri iglu tak môže byť znesiteľná teplota (cca 0°C). Studený vzduch ani vietor sa dovnútra nedostane, pretože vchod býva pod úrovňou podlahy. Na povrchu kupoly sa nachádza vetrací otvor.

V iglu sa môže nachádzať aj provizórne vybavenie, napr. kamenný stôl, kožušiny, lampa alebo aj okno z kusu ľadu.

  1. eskimo. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 2. rev. a dopl. vyd. Veľký Šariš : SAMO-AAMM, 2000. 1328 s. ISBN 80-967524-6-4. S. 339.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Iglu