Preskočiť na obsah

Hlavonožce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Hlavonožce
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Cephalopoda
Cuvier, 1797
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Hlavonožce (zastarano: hlavonohé, hlavonožci, ramenýše; lat. Cephalopoda) sú trieda schránkovcov. Sú to bilaterálne súmerné morské mäkkýše s priamym vývinom a sú to tiež vedúce skameneliny druhohôr.

Považujú sa za klasický príklad konvergentného vývoja v živočíšnej ríši. Vo viacerých aspektoch sa veľmi priblížili anatomickej úrovni evolučne najpokročilejších živočíchov – stavovcom. Noha je premenená na svalový lievik s vencom ramien alebo tenkých tentakúl. Schránku majú len fylogeneticky starobylé hlavonožce, u vyšších je silná tendencia k jej redukcii. Veľká hlava je zrastená s premenenou nohou v jeden celok. Majú veľmi dobre rozvinuté zmysly, hlavne hmat, čuch a zrak. Všetky hlavonožce sú predátory a žijú prevažne samotársky bez sociálnych prejavov.

V roku 2004 bolo odhadom známych 1000 až 1200 druhov[1]. Počet vymretých hlavonožcov je však mnohonásobne vyšší, približne viac než 11 000 druhov.[2]

Anatómia

[upraviť | upraviť zdroj]

Nervová sústava

[upraviť | upraviť zdroj]

Nervová sústava je gangliová, vysoko rozvinutá. Centrom je mozog, ktorý vznikol spojením troch párov ganglií (cerebrálnych, pedálnych a viscerálnych). Z mozgu odstupujú smerom na boky zrakové laloky (lobi optici), ktoré sa rozširujú v samostatné zrakové gangliá – sú mohutne vyvinuté, niekedy veľkosťou konkurujú mozgu (Teuthoidea). Smerom nadol a mierne dozadu odstupujú nervové povrazce k páru stomatogastrálnych ganglií – inervujú nielen ústa (ako bukálne gangliá Gastropoda), ale celú tráviacu sústavu. Okrem kožných receptorov hmatu majú 3 typy špecializovaných receptorov:

  • čuchový receptor: obrvené tykadielka pred okom (Nautiloidea) alebo čuchové jamky na okraji plášťovej dutiny (Dibranchia);
  • polohový receptor: u všetkých je pár statocýst;
  • zrakový receptor: po bokoch hlavy je pár očí;
  • u Nautiloidea sú to ešte vačkové oči, ale Dibranchia majú už zložité komorové oči, ktorých stavba (a zrejme i kvalita videnia) nápadne pripomína oči stavovcov. Obrovské hlbokomorské druhy z rodu Architeuthis majú najväčšie oči v živočíšnej ríši – ich priemer dosahuje až 40 cm.

Väčšina hlavonožcov má tesne pod epidermou vrstvu pigmentových buniek (chromatofórov). Ich nápadná schopnosť zmeny farby je riadená z cerebrálneho ganglia na základe zrakového podnetu. Zrnká pigmentu sa môžu koncentrovať v strede, alebo naopak, rozptýliť sa po chromatofóre pomocou zvláštnych svalových vláken.

Tráviaca sústava

[upraviť | upraviť zdroj]

Tráviaca sústava je pomerne jednoduchá, čo súvisí s konzumáciou mäsitej potravy. V ústach je rohovinová čeľusť, pripomínajúca zobák papagája. Slinné žľazy sú často jedovaté, ich sekrét paralyzuje až usmrcuje korisť. Žalúdok má párovú hepatopankreatickú žľazu (ktorá môže čiastočne zrastať), a pri vyústení do čreva slepý prívesok alebo vak, ktorý je niekedy skoro tak veľký ako žalúdok. Dibranchia majú v blízkosti anusu atramentovú žľazu, ktorej sekrét živočích vypustí do vody, keď uniká pred nepriateľom. Sekrét dezorientuje útočníka opticky, má však dočasne paralytické účinky zrejme aj na iné zmysly (čuch).

Obehová sústava

[upraviť | upraviť zdroj]

Centrum obehovej sústavy je srdce, uložené v perikarde. Srdce u Dibranchia má dve predsiene s dvoma žiabrovými vénami, ktoré privádzajú okysličenú hemolymfu zo žiabier, Tetrabranchia majú tieto orgány vyvinuté po dvoch pároch. Hemolymfa obsahuje dýchací pigment hemocyanín, ktorý má modrastú farbu. Hemocyanín nemá takú afinitu na viazanie kyslíka ako hemoglobín, intenzívna svalová práca preto hlavonožce rýchlejšie unaví a ich svaly musia častejšie pracovať na kyslíkový dlh. Obehová sústava u Nautiloidea a Octobrachia je ešte otvorená, hemolymfa cirkuluje v systéme lakún; u Decabrachia je už vlastne uzavretá a v tomto prípade by sa už dalo hovoriť o krvi.

Vylučovacia sústava

[upraviť | upraviť zdroj]

Vylučovaciu sústavu tvorí pár, veľmi vzácne 2 páry metanefrídií (Nautiloidea), odpadovým produktom metabolizmu je guanín a xantín.

Rozmnožovanie a vývin

[upraviť | upraviť zdroj]
Mláďa hlavonožca

Sú vždy gonochoristy s častým pohlavným dimorfizmom. Gonády sú párové, obvyklej stavby, kopulačný aparát je špecializovaný (Nautiloidea a Dibranchia). Vajíčka majú dosť veľa žĺtka, brázdia sa parciálne a diskoidálne (tak ako u väčšiny stavovcov). Vývin je potom priamy. Rodičovské jedince po rozmnožovaní obvykle uhynú.

Systematika

[upraviť | upraviť zdroj]

Fylogenetické delenie

[upraviť | upraviť zdroj]

hlavonožce (Cephalopoda):


Poznámka: V niektorých systémoch existuje taxón Orthoceratida (Orthocerida, Orthoceratoidea, Michelinocerida) Kuhn 1940. Jeho rozsah sa uvádza veľmi rôzne, od niekoľko rodov (napr. podľa BioLibu len rody Dawsonoceras, Kionoceras, Michelinoceras, Spyrocerasm, podľa Systema Naturae 2000 čeľaď Geisonoceratidae a rod Orthoceras), cez niekoľko čeľadí a rodov z taxónu Neocephalopoda (napr. podľa paleos. com) až po niektoré „vyššie umiestnené“ taxóny z Palcephalopoda (napr. podľa [1] Archivované 2007-09-26 na Wayback Machine a Mikko‘ Phylogeny Archive)

Delenie podľa Tree of Life a [2] Archivované 2007-09-26 na Wayback Machine

[upraviť | upraviť zdroj]

Delenie podľa štúdie Sheryv (2005) a BioLibu/CEPHBASE

[upraviť | upraviť zdroj]

Delenie podľa Sheryv (2005)


Podobné je delenie podľa [3], kde však je Ellesmeroceratoidea a (ostatné) Orthoceratoidea pod Nautiloidea a naopak jedna podtrieda pribudne:

Tradičné delenie 1 (veľmi bežné)

[upraviť | upraviť zdroj]

Veľmi bežné je takéto delenie:

  • podtrieda lodičky v širšom zmysle/štvoržiabrovce v užšom zmysle (Nautiloidea v širšom zmysle)- zahŕňa všetky taxóny okrem Ammonoidea a Coleoidea (je to teda akýsi "odpadkový" taxón)
  • podtrieda amonity (Ammonoidea) – ako hore
  • podtrieda dvojžiabrovce (Coleoidea) – ako hore


Podľa V. Franca (2005) vyzerá toto delenie presnejšie takto:

Tradičné delenie 2

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Endocochlia – s vnútornou schránkou:
    • podtrieda Coleoidea – ako hore
  • Ectocochlia – s vonkajšou schránkou:
    • všetky(?) ostatné

Zdroje

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Brune, R., H. (2004) Encyklopedie ulit a lastur. – Rebo Productions, Dobřejovice, 1. vydanie, 336 pp., str. 16
  2. ↑ Ivanov M., Hrdličková, S. & Gregorová, R. (2001) Encyklopedie zkamenělin. – Rebo Productions, Dobřejovice, 1. vydání, 312 pp., str. 139

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hlavonožce
  • Spolupracuj na Wikidruhoch Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Hlavonožce

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hlavonožce&oldid=7926708“