Preskočiť na obsah

Priekopová prepadlina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Gráben)
Hrasť a priekopová prepadlina, ohraničený dvoma poklesovými zlomami.

Priekopová prepadlina (iné názvy: graben, priekopa, prielom) je poklesnutý blok zemskej kôry alebo zlomami ohraničená depresia v kôre[1]. Relatívne dlhá a úzka priekopová prepadlina sa volá aj brázda. Priestorovo rozsiahlejšie priekopové prepadliny, rádovo stoviek až tisíc kilometrov dlhé s anomálne tenkou kôrou, sa zvyknú označovať ako rifty.

Termín graben pochádza z nemeckého slova Graben, ktoré znamená priekopa alebo zákop. Môže tvoriť základ pre sedimentačnú panvu. Termín ako prvý definoval E. Suess roku 1875.[2]

Vzniká väčšinou činnosťou poklesových zlomov a predstavuje depresiu tvorenú jeho poklesávajúcim (podložným blokom). Poklesy niekedy tvoria stupňovité zlomy, kde centrálna časť tvorí najnižšie položený stupeň. Zlomy sú často rovnobežné a protiklonne uklonené, niekedy až takmer vertikálne.[3] Môže vznikať v oblastiach riftov pri rozťahovaní kôry (extenzii), kde sú poklesové zlomy jedným z najbežnejších prejavov stenčovania kôry. Relatívne viac vyzdvihnuté oblasti medzi dvoma grabenmi sa označujú ako hraste. Halfgraben je štruktúrna depresia, ktorá je však na rozdiel od grabenu ohraničená hlavným zlomom iba na jednej strane. Asymetrický graben je štruktúra prechodnej stavby medzi halfgrabenom a normálnym grabenom.[3]

Sedimenty usadené v oblasti grabenu by mali mať väčšiu hrúbku ako tie, ktoré sa usadili v rovnakom období na okolitých vyššie položených kryhách. Výplň grabenu by mali tvoriť mladšie usadené horniny ako tie, ktoré tvoria okolité vyzdvihnuté oblasti. Sedimenty, ktoré vypĺňajú graben počas poklesu jeho spodnej kryhy sa označujú ako synriftové (resp. syntektonické). Ako relatívne viac poklesnuté oblasti na zemskom povrchu sú často vypĺňané tokmi riek, napr. Rýn preteká cez Rýnsky graben. Stavba striedajúca poklesnuté a vyzdvihnuté kryhy je typická pre slovenskú Fatransko-tatranskú oblasť, kde však dobrý príklad čistého grabenu nájsť nemožno; najlepšie vyvinutá Turčianska kotlina je v skutočnosti polovičný graben (nem. Halbgraben).[4] Svetovo známejšia je americká provincia Basin and Range vrátane údolia Death Valley alebo Salt Lake Valley na východe alebo Owens Valley na západe.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Saklani, P.S., 2008, Glossary of Structural geology and Tectonics. Satish Serial Publishing House, Delhi, s. 62
  2. Paffengolc, K. N. a kolektív, 1973, Geologičeskij slovar. Tom 1 A-M, Nedra, Moskva s. 185
  3. a b Fossen, H., 2010, Structural Geology. Cambridge University Press, Cambridge, 480 s.
  4. Hók, J., Kováč, M., Rakús, M., Kováč, P., Nagy, A., Kováčová-Slamková, M., Sitár, V., Šujan, M., 1998, Geologic and tectonic evolution of Turiec depression in the Neogene. Slovac Geological Magazine, 4, 3, s. 165-176