Fran Saleški Finžgar

Fran Saleški Finžgar
slovinský básnik, spisovateľ, úradník, jazykovedec, dramatik
Narodenie	9. február 1871 Doslovče, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie	2. jún 1962 (90 rokov) Ľubľana, Juhoslavia
Odkazy
Commons	Fran Saleški Finžgar
Literárny portál  Biografický portál

Fran Saleški Finžgar (* 9. február 1871, Doslovče, dnes Slovinsko – † 2. jún 1962, Ľubľana) bol slovinský spisovateľ, dramatik, prekladateľ a kňaz.

V slovinskej literatúre je známy najmä vďaka svojim príbehom o roľníckom a buržoáznom živote. Písal aj ľudové hry. Jeho diela sú určené pre mladšiu aj staršiu populáciu.

Životopis

Narodil sa v Doslovčiach, v dedine pod Stolom na Hornom Kraňsku, v chudobnej rodine. Otec pracoval ako krajčír. Bezstarostné detstvo sa mu skončilo, keď musel ísť do Breznice do základnej školy. Keď tam upútal pozornosť učiteľa a farára, presvedčil svojho otca, aby ho neskôr poslal do Radovljice. Tam sa učil po nemecky. Po ukončení základnej školy doma aj v Radovljici navštevoval gymnázium v Ľubľane, v rokoch 1882 až 1891. Kvôli šikanovaniu od iných detí tam prešiel vnútornou krízou. Podobná kríza sa potom v jeho živote niekoľkokrát opakovala. Taktiež musel opakovať prvú triedu, no počiatočné ťažkosti úspešne prekonal a v roku 1891 absolvoval gymnázium s vyznamenaním. Vo vzdelaní pokračoval na Teologickom seminári v Ľubľane. Bol vysvätený v roku 1894. Pôsobil ako kňaz v Bohinji, Jeseniciach, Kočevje v Idriji, Sori a inde. V roku 1918 odišiel do posledného zamestnania v Ľubľane, avšak stále veľmi aktívne pôsobil ako kňaz a spisovateľ. Potom sotva prežil bombardovanie, ktoré vážne poškodilo jeho dom. Až do svojej smrti žil v Ľubľane v dome na Koleziji, ktorý navrhol architekt Jože Plečnik. Ulica, na ktorej stojí jeho domov, sa dnes nazýva Finžgarjeva ulica č. 12. Rodný dom je premenený na múzeum. Podľa Finžgara bola pomenovaná Finžgarova cena za literatúru.

Bol redaktorom časopisu Mladika a jedným z prvých riadnych členov Slovinskej akadémie vied a umení, od roku 1941 aj čestným občanom Ľubľany.

Dielo

Plagát pre hru Divji lovec v Národnom divadle z roku 1919

Na začiatku svojej literárnej kariéry Finžgar písal aj básne. Pokračoval v písaní o roľníckom a meštianskom živote. V pravdepodobne najznámejšom diele Pod svobodnim soncem s názvom Povest davnih dedov (1906 – 1907) vykreslil konflikt medzi Slovanmi (v tomto diele sa nazývajú Slovinci) a Byzantíncami. Dielo má napätý a rozsiahly príbeh, ktorý má inšpirovať národ.

V ľudových rozprávkach vykreslil svet, ktorý poznal od mladosti (povesti Strici, Dekla Ančka, Beli ženin), ako aj v ľudových hrách (Divji lovec, Veriga, Razvalina življenja). Spomienky na svoju mladosť predstavil v Leta mojega popotovanja (1957). Písal tiež pre mládež (Študent naj bo, Gospod Hudournik, Makalonca).

Rok	Dielo	Rok	Dielo
1890	Iz veselih časov	1914	Veriga
1891	Na Gosposvetskem polju	1915	Prerokovana
1891	Arburetum	1915	Konjička bom kupil
1892	Francetov France	1916	Boji
1893	Gozdarjev sin	1917	Kronika gospoda Urbana
1894	Zaroka opolnoči	1918	Golobova njiva
1896	Triglav	1918	Slike brez okvirja
1897	Pri Klemenčku	1919	Polom
1898	Stara in nova hiša	1920	Razvalina življenja
1899	Deteljica	1923	Razodetje
1899	Kvišku	1923	Pisarna
1899	Dovolj pokore	1924	Beli ženin
1900	Oranže in citrone	1925	Gospod
1901	Oče je…	1926	Strici
1902	Divji lovec	1931	Prek poljskih polj
1903	Moja duša vasuje	1934	Gospod Hudournik
1904	Iz modernega sveta	1935	Sibirija
1905	Srečala sta se	1937	Tale naš Jaka
1906 – 1907	Pod svobodnim soncem	1938	Za prazen nič
1908	Življenje in smrt mohorske knjige	1939	Kovač popotnik
1909	Študent naj bo	1939	Prekvata ovca
1910	Na petelina	1944	Makalonca
1911	Ecce homo; Naš vsakdanji kruh	1944	Kolednikove Prikazni
1912	Sama	1951	Mirna pota
1912	Naša kri	1951	Njiva
1913	Dekla Ančka	1953	Gostač Matevž
1957	Leta mojega popotovanja	1958	Na dopustu

Preklady

Jeho diela vyšli aj v preklade do slovenčiny :

• Román: Pod slobodným slnkom – povesť pradedov (Pod svobodnim soncem, povest davnih dedov) preložil Mikuláš Čolák v roku 1935
• Román: Iztokova pomsta (Pod svobodnim soncem) preložila Janka Rozmanová v roku 1974

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Fran Saleški Finžgar

Pozri aj

• Slovinská literatúra
• Zoznam slovinských spisovateľov

Externé odkazy

• Grafenauer Ivan. "Finžgar Fran Saleški". Slovenski biografski leksikon. Slovenska biografija. Ljubljana: ZRC SAZU, 2013.

Zdroje

• Jože Šifrer : Znameniti Slovenci: Franc Saleški Finžgar, Partizanska knjiga, Ľubľana, 1983.