Preskočiť na obsah

Fréza

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Nástrčná, valcová, pravobežná, celistvá, hrubozubá valcovo-čelná fréza.

Fréza je viacklinový nástroj s presne definovanou geometriou. Používa sa pri frézovaní.

Rozdelenie

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Podľa plochy na ktorej leží rezná hrana: valcové, kužeľové, čelné, tvarové.
  • Podľa druhu zubov: frézované zuby, podsústružené zuby.
  • Podľa počtu zubov vzhľadom na priemer frézy: jemnozubé, polohrubozubé, hrubozubé.
  • Podľa tvaru reznej hrany: priamozubé, skrutkovicové, so striedavým sklonom.
  • Podľa spôsobu upevnenia: stopkové, nástrčné.
  • Podľa smeru zubov: pravobežné, ľavobežné.
  • Podľa počtu dielov frézy: celistvé, skladané, delené.
  • Podľa druhu reznej hrany: celistvé, s pevnou hranou z rezného materiálu, s vymeniteľnou reznou hranou.

História fréz

[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé použiteľné frézy pochádzajú z konca 18. storočia. Spočiatku slúžili na výrobu skrutkových matiek no neskôr našli rôzne uplatnenie, najmä v zámočníctve. Prvé frézy mali kotúčový tvar a rezné hrany boli podobné do vtedajších pilníkov [1].

Frézy sa začali viac využívať až po svetovej výstave v Paríži z roku 1867. Rezné hrany prvých fréz tvorili plytké zárezy umiestnené husto pri sebe. Zárezy sa časom zmenili na zuby pri ktorých sa už dajú rozoznať uhly rezu, rezného klina a čela. Počet zubov sa zmenšoval a zväčšoval sa ich vzájomný rozostup.[1]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b DEJMEK, Ján. Frézy a frézovačky. Bratislava : SPN, 1953. S. 7.