Felix Hausdorff
| Felix Hausdorff | |
 nemecký matematik | |
| Narodenie | 8. november 1868 Vroclav, Poľsko |
|---|---|
| Úmrtie | 26. január 1942 (73 rokov) Bonn, Nemecko |
| Odkazy | |
| Commons |  Felix Hausdorff |
Felix Hausdorff (* 8. november 1868, Vroclav, Poľsko - † 26. január 1942, Bonn, Nemecko) bol nemecký matematik, ktorý sa považuje za jedného zo zakladateľov modernej topológie, a ktorý významne prispel v odvetviach teórie množín, deskriptívnej teórie množín, teórie miery, teórie funkcií a funkcionálnej analýzy.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Študoval na Lipskej univerzite, kde v roku 1891 dostal aj titul Ph.D.. V Lipsku vyučoval matematiku až do roku 1910, keď dostal miesto profesora matematiky na Bonnskej univerzite. V rokoch 1913 až 1921 pôsobil ako profesor na Greifswaldskej univerzite, následne sa vrátil do Bonnu. Po nástupe nacizmu k moci, Hausdorff, ktorý bol žid, si myslel, že ako uznávaný univerzitný profesor by nemal byť perzekvovaný. Avšak jeho abstraktná matematika bola označená ako židovská, a teda nenemecká a v roku 1935 stratil svoje miesto. Aj keď v Nemecku už nemohol viac publikovať, Hausdorff naďalej zotrval aktívnym výskumníkom v oblasti matematiky, pričom publikoval v poľskom časopise Fundamenta Mathematicae. Po Krištáľovej noci v roku 1938 sa perzekúcia židov vyostrila a Hausdorff sa dostával do čoraz väčšej izolácie. Napokon v roku 1942, keď sa už nemohol vyhnúť koncentračnému táboru, spáchal 26. januára so svojou ženou Charlotte Goldschmidtovou Hausdorffovou a švagrinou Edith Goldschmidtovou Pappenheimovou samovraždu. Sú pochovaní v Bonne.
Práca
[upraviť | upraviť zdroj]
Hausdorff ako prvý vyslovil zovšeobecnenie Cantorovej hypotézy kontinua, tzv. alefovú hypotézu, ktorú publikoval v roku 1908 vo svojom článku Grundzüge einer Theorie der geordneten Mengen, a ktorá je ekvivalentná tvrdeniu dnes známemu ako zovšeobecnená hypotéza kontinua.
V roku 1909, počas štúdia čiastočne usporiadaných množín reálnych postupností, objavil vetu zvanú Hausdorffov princíp maximality, bol prvý človek, ktorý aplikoval princíp maximality v algebre.
V roku 1914 vo svojom klasickom diele Grundzüge der Mengenlehre definoval a študoval vlastnosti čiastočne usporiadaných množín abstraktným spôsobom. Výsledkom bola veta dokázaná na základe axiómy výberu, ktorá hovorí, že každá čiastočne usporiadaná množina má maximálnu lineárne usporiadanú podmnožinu. V tomto diele tiež axiomatizoval topologický koncept susednosti a popísal topologické priestory dnes známe ako Hausdorffove priestory.
Prišiel tiež s konceptami Hausdorffovej miery a Hausdorffovej dimenzie, ktoré sú užitočným aparátom pri štúdiu fraktálov. V mladosti tiež publikoval niekoľko článkov z astronómie a optiky.
Pod pseudonymom Paul Mongré Hausdorff publikoval literárne a filozofické diela, z ktorých najvýznamnejšie boli asi tie o filozofii Friedricha Nietzscheho.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Felix Hausdorff
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Felix Hausdorff - článok na MacTutor History of Mathematics archive (po anglicky)
- Felix Hausdorff na stránkach Mathematics Genealogy Project (po anglicky)
- Stránka Hausdorffovho matematického centra na univerzite v Bonne (po anglicky)