Preskočiť na obsah

Epimétheus (mytológia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Pandora a Epimétheus. (Paolo Farinati)

Epimétheus (starogr. Ἐπιμηθεύς, doslova „dodatočne uvažujúci"[1]) je v gréckej mytológii brat Promethea, pričom táto dvojica slúži „ako zástupcovia ľudstva".[2] Obaja sú synmi Titana Iapeta. Zatiaľ čo Prometheus („predvídavosť") je geniálne múdry, Epimétheus je neschopný a hlúpy. V niektorých opisoch mýtu Epimétheus rozpúta nepredvídané problémy v súvislosti so skrinkou svojej manželky Pandory.

Mytológia

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa Platóna, ktorý použil starý mýtus vo svojom Protagorase (320d-322a), boli dvojičky Titanov poverené rozdelením vlastností medzi novovytvorené zvieratá. Epimétheus bol zodpovedný za to, aby každému zvieraťu dal pozitívnu vlastnosť, ale keď nastal čas dať nejakú človeku, zistil, že mu nijaká nezostala.[3] Prometheus rozhodol, že vlastnosťami človeka budú umenie a oheň, ktoré ukradol Aténe a Héfaistovi. Prométheus neskôr stál za svoj zločin pred súdom. V kontexte Platónovho dialógu „Epimétheus, bytosť, v ktorej myšlienka nasleduje po čine, predstavuje prírodu v zmysle materializmu, podľa ktorého myšlienka prichádza neskôr ako bezmyšlienkovité telesá a ich bezmyšlienkovité pohyby".

Podľa Hésioda, ktorý tento príbeh rozprával dvakrát (Teogónia, 527 a nasl.; Práce a dni 57 a nasl.), bol Epimétheus tým, kto prijal od bohov dar Pandory. Ich manželstvo možno odvodiť (a neskorší autori ho aj vyvodili), ale ani v jednom texte nie je explicitne vyjadrené. V neskorších mýtoch bola dcérou Epimethea a Pandory Pyrrha, ktorá sa vydala za Deukalióna, Prometeovho potomka. Spolu sú jediní dvaja ľudia, ktorí prežili potopu.[4] V niektorých podaniach mal Epimétheus ešte jednu dcéru, Metameleiu, ktorej meno znamená „ľútosť".[1]

V modernej dobe

[upraviť | upraviť zdroj]

Carl Jung vo svojej základnej knihe Psychologické typy v kapitole X „Všeobecný opis typov" používa obraz Epiméthea (s priamym odkazom na Epiméthea Carla Spittelera) na označenie falošného uplatnenia duševnej funkcie v protiklade k jej úplnému, zdravému a tvorivému použitiu.[5]

Najbližšia rodina podľa Hésiodovej Teogónie.[6]

Uranos
Gaia
Pontos
Ókeanos
Téthys
Hyperión
Theia
Krios
Eurybia
Potamoi
Oceanidy
Hélios
Seléné
Éós
Astraios
Pallas
Perses
Kronos
Rheia
Koios
Foibé
Hestia
Héra
Hádes
Zeus
Léto
Asteria
Démétér
Poseidón
Iapetos
Klymené (alebo Ázia)
Mnémosyné
(Zeus)
Themis
Atlas
Menoitios
Prometeus
Epimétheus
Múzy
Hóry


Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b ZAMAROVSKÝ, Vojtech. Bohovia a hrdinovia antických bájí. 5. doplnené vydanie. vyd. Bratislava : Perfekt, 2015. ISBN 978-80-8046-717-3. S. 112.
  2. Kerényi, Karl, The Gods of the Greeks, Thames and Hudson, London, 1951. S. 207
  3. Leo Strauss, Natural Right and History, S. 117.
  4. Ovidius, Metamorphoses, Kniha I, 390.
  5. Jung, Carl (1921). X. General description of the types. Psychological Types.
  6. Hésiodos, Theogónia 132–138

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Epimetheus na anglickej Wikipédii.