Aruba

	Aruba
Vlajka	Znak
	Štátna hymna:; Aruba Dushi Tera; (Aruba, Sladká Zem);
Miestny názov
• dlhý	Aruba (hol. )
• krátky	Aruba (hol.)
Hlavné mesto	Oranjestad; 12°31′ s.š. 70°2′ z.d.
Najväčšie mesto	Oranjestad
Úradné jazyky	holandčina, papiamento ;
Štátne zriadenie; ; Kráľ; Guvernér; Predseda vlády	konštituentná krajina; Holandské kráľovstvo; Viliam Alexander; Alfonso Boekhoudt; Evelyn Wever-Croes
Vznik	18. marec 1986
Susedia	žiadni
Rozloha; • celková; • voda (%)	; 178,91 km² ; – km² ( %)
Počet obyvateľov; • odhad (2014); • hustota (2014)	; 103 400 (197.) ; ; 612/km² (22.)
HDP; • celkový; • na hlavu (PKS)	2011; 2,616 mld. $ (190.); 25 300 $ (47.)
Index ľudského rozvoja (2013)	0,825 (?.) – vysoký rozvoj
Mena	arubský florin (AWG)
Časové pásmo; • Letný čas	AST (UTC-4); bez zmeny (UTC-4)
Medzinárodný kód	AW
Internetová doména	.aw
Smerové telefónne číslo	+297

Súradnice: 12°30′40″S 69°58′27″Z / 12,51106253°S 69,97422388°Z / 12.51106253; -69.97422388

Aruba je ostrov a konštituentná krajina Holandského kráľovstva v Malých Antilách, približne 29 km od pobrežia Venezuely. Rozloha ostrova predstavuje 180 km² a dĺžka pobrežia 88,5 km.^[1] Hlavným mestom je Oranjestad.

Geografia

Ostrov je dlhý 32 km a široký 10 km vo svojom najširšom bode.^[2]

Dejiny

Prvý Európan na ostrov doplával v roku 1499, keď bol ostrov objavený Španielmi. V priebehu 17. storočia sa ostrov stal majetkom Holandska, keď bol v roku 1636 dobytý Holanďanmi. Od roku 1845 tvoril súčasť Holandských Antíl a 1. januára 1986 získal zvláštny status v rámci Holandského kráľovstva. Ostrov je tak reprezentovaný vlastnou vlajkou, ako oficiálna mena sa uznáva arubský florin známy ako arubský gulden, nie však antilský gulden, ktorý je pre okolie typický. Ostrov Aruba je však i naďalej zapojený do rôznych antilských organizácií a aktívne spolupracuje s okolitými ostrovmi napríklad pri rozvoji turistického ruchu. Do roku 1634 bol ostrov pod nadvládou Španielov. Následne sa i s ďalšími okolitými ostrovmi stal holandskou kolóniou. V roku 1986 sa Aruba odpojila a získala štatút zámorského územia s vnútornou autoritou.^{[chýba zdroj]}

Ekonomika

V hospodárstve ostrova dominuje turistický ruch (582 140 návštevníkov v roku 1994) a petrochemický priemysel.^[3]

Referencie

↑ Aruba Archivované 2011-06-04 na Wayback Machine [online]. Washington, D.C. : Central Intelligence Agency, [s. a.] [cit. 2017-12-11].
↑ Hoetink, Harmannus. Aruba [online]. In Encyclopædia Britannica. Chicago, IL : Encyclopædia Britannica, 2017-09-13 [cit. 2017-12-11].
↑ Aruba. In Novotný, Jiří (ed.). Vreckový atlas sveta. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2001. ISBN 80-8042-292-3, s. 207.

Tento článok týkajúci sa geografie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

[1] Aruba Archivované 2011-06-04 na Wayback Machine [online]. Washington, D.C. : Central Intelligence Agency, [s. a.] [cit. 2017-12-11].

[Britannica-2] Hoetink, Harmannus. Aruba [online]. In Encyclopædia Britannica. Chicago, IL : Encyclopædia Britannica, 2017-09-13 [cit. 2017-12-11].

[3] Aruba. In Novotný, Jiří (ed.). Vreckový atlas sveta. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2001. ISBN 80-8042-292-3, s. 207.

[1]

[2]

[3]

z d u Štáty a závislé územia v Karibiku
Štáty	Antigua a Barbuda Bahamy Barbados Dominika Dominikánska republika Grenada Haiti Jamajka Kuba Svätý Krištof a Nevis Svätá Lucia Svätý Vincent a Grenadíny Trinidad a Tobago
Závislé územia	Americké Panenské ostrovy Anguilla Aruba Britské Panenské ostrovy Curaçao Guadeloupe Kajmanie ostrovy Martinik Montserrat Portoriko Saint-Martin Sint Maarten Turks a Caicos

z d u Štáty a závislé územia v Južnej Amerike
Krajiny a teritóriá nenachádzajúce sa v Amerike sú vyznačené kurzívou
Nezávislé štáty	Argentína Bolívia Brazília Čile Ekvádor Guyana Kolumbia Panama Paraguaj Peru Surinam Trinidad a Tobago Uruguaj Venezuela
Závislé územia	Aruba (Holandsko) Curaçao (Holandsko) Falklandské ostrovy (UK) Francúzska Guyana (Francúzsko) Južná Georgia a Južné Sandwichove ostrovy (UK) Bonaire (Holandsko)