Preskočiť na obsah

Anton Baláž

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Anton Baláž
slovenský prozaik, scenárista, dramatik a publicista
Osobné informácie
Narodenie20. september 1943 (81 rokov)
 Lehota pod Vtáčnikom, Slovensko
Alma materUniverzita Komenského
ManželkaMarta rod. Bustinová

Anton Baláž (* 20. september 1943, Lehota pod Vtáčnikom) je slovenský prozaik, televízny a filmový scenárista, rozhlasový dramatik a publicista.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v banícko-robotníckej rodine. Dva roku študoval na Strednom odbornom učilišti spojov v Košiciach. V Prievidzi si spravil večerne maturitu.[1] V rokoch 1965 – 1970 navštevoval Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, odbor publicistika.[2][3] V rokoch 1970 – 1990 pôsobil ako redaktor, neskôr šéfredaktor spoločenského týždenníka Sloboda.[4] Po novembri 1989 bol šéfredaktorom Slovenského denníka a prvým predsedom Slovenského syndikátu novinárov. Pôsobil ako hovorca Kresťanskodemokratickej únie.[3] Od februára 1993 do januára 1995 pracoval v Kancelárii prezidenta SR.[5] V rokoch 1996 – 2008 zastával funkciu vedúceho oddelenia a zástupcu riaditeľa v Literárnom informačnom centre,[4] neskôr ako riaditeľ v Mediálnom informačnom centre.[3][6] V súčasnosti je na dôchodku.[7] Žije v Hrašnom.[6]

Tvorba

[upraviť | upraviť zdroj]

Svoju prvú poviedku uverejnil už v roku 1970 v časopise Mladá tvorba, no prvý román mu vyšiel až v roku 1977. Po zošrotovaní debutu Bohovia ročných období oficiálne vstúpil do literatúry historickými románmi Sen pivníc a Tiene minulosti. Vo svojich dielach sa zaoberá spoločenskými problémami, (Skleníková Venuša, Tu musíš žiť), vykresľuje obraz posledných rokov totalitného režimu (Chirurgický dekameron), no pre jeho neskoršiu tvorbu je tiež charakteristické groteskné a fantastické vnímanie reality (Hijó, kone Stalinove!, Kronika šťastných zajtrajškov, Tábor padlých žien). V druhej polovici 90. rokov nachádza pre svoju tvorbu novú tematickú oblasť: holokaust slovenskej židovskej komunity a povojnové osudy tých židov, ktorí prežili nemecké vyhladzovacie tábory a snažia sa nájsť nový zmysel života (Trhlina, Oživovanie, Ofélia nie je mŕtva, Krajina zabudnutia). V roku 2003 znova vyšla jeho prozaická prvotina Bohovia ročných období, ktorá aj s odstupom troch desaťročí od prvého vydania pôsobí ako autentická výpoveď o živote vtedajšej mladej generácie. Jeho diela boli preložené do češtiny, nemčiny, poľštiny a ukrajinčiny.

Ocenenia

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Za román Tu musíš žiť získal Cenu Zväzu slovenských spisovateľov (1983)
  • Za rozhlasové hry Žiť bez Adama, V hlbokom snehu vašej pamäti a Trhlina získal ceny a prémie na domácich i zahraničných festivaloch rozhlasových hier
  • V roku 2008 mu prezident Ivan Gašparovič prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy.[3]
  • V roku 2019 si prevzal Cenu ministerky kultúry SR za celoživotné literárne a publicistické dielo[3]

Dielo

[upraviť | upraviť zdroj]

Próza

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1971 – Bohovia ročných období, zošrotované vydanie
  • 1977 – Sen pivníc, román o SNP
  • 1978 – Tiene minulosti, román o spoločenských zmenách
  • 1980 – Skleníková Venuša, román o ekológii
  • 1983 – Tu musíš žiť, román o ľuďoch spätých s chemickou továrňou
  • 1989 – Chirurgický dekameron, román z nemocničného prostredia
  • 1992 – Hijó, kone Stalinove, román s tematikou povojnového združstevňovania
  • 1993 – Tábor padlých žien, román z obdobia „budovania socializmu“
  • 1995 – Kým žiješ, miluj, román
  • 1997 – Kronika šťastnejších zajtrajškov, groteskne poňatá téma povojnových rokov
  • 1998 – Penelopin návrat, román zo súčasnosti
  • 2000 – Krajina zabudnutia
  • 2003 – Bohovia ročných období, obnovené vydanie z roku 1971
  • 2004 – Nežná volavka
  • 2019 – Dva slovenské osudy. Špitzer – Mach

Próza pre mládež

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1986 – Kreslo pre dvoch, román

Literatúra faktu

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 2007 – Hriešna Vydrica
  • 2010 - Transporty nádeje

Ďalšia literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 2007 – Ladislav Hanus (1907 – 1994) - Symbol slovenskej kultúrnosti, Literárne informačné centrum Bratislava, Vydavateľstvo Michala Vaška[8]

Rozhlasové hry

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Žiť bez Adama (1982)
  • V hlbokom snehu vašej pamäti (1984)
  • Trhlina (1994)
  • Tajná spoveď Fera Kukáča (1996)
  • Oživovanie (1999)
  • Ofélia nie je mŕtva (2003)

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ RUBANINSKÁ, Elena. Spisovateľ Anton Baláž je päť rokov náš. Kopaničiar expres (Myjava: KOEX-PRESS), 2017-12-05, roč. 21, čís. 49, s. 3. Dostupné online [cit. 2024-09-29].
  2. ↑ Absolventi [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, [cit. 2024-09-29]. Dostupné online.
  3. ↑ a b c d e TASR. Anton Baláž, autor sfilmovaného románu Tábor padlých žien, má 80 rokov. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2023-09-20. Dostupné online [cit. 2024-09-29].
  4. ↑ a b RUBANINSKÁ, Elena. Spisovateľ Anton Baláž je päť rokov náš. Kopaničiar expres (Myjava: KOEX-PRESS), 2017-11-28, roč. 21, čís. 48, s. 3. Dostupné online [cit. 2024-09-29].
  5. ↑ Michal Kováč nikdy nebol len akýmsi nástrojom svojich poradcov. Denník N (Bratislava: N Press), 2016-10-12. Dostupné online [cit. 2024-09-29]. ISSN 1339-844X.
  6. ↑ a b Spisovateľ Anton Baláž má 80 rokov [online]. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, 2023-09-22, [cit. 2024-09-29]. Dostupné online.
  7. ↑ Anton Baláž [online]. Bratislava: Slovenské literárne centrum, [cit. 2024-09-29]. Dostupné online.
  8. ↑ Ladislav Hanus na európskej kultúrnej scéne - litcentrum.sk [online]. [Cit. 2014-10-01]. Dostupné online. Archivované 2014-10-06 z originálu.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Anton_Baláž&oldid=7918734“