Preskočiť na obsah

Airbus A320

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
rodina A320
A318/A319/A320/A321

Airbus A320-200 spoločnosti Jetstar Airways
Typúzkotrupé prúdové dopravné lietadlo
VýrobcaAirbus
Prvý let22. februára 1987
Zavedený18. apríla 1988 (Air France)
Charakterv službe
Hlavný používateľAmerican Airlines
China Eastern Airlines
easyJet
IndiGo
Výroba1986 – 2021 (A320ceo)
2012 – súčasnosť (A320neo)
Vyrobených11 707 (október 2024)[1]
VariantyAirbus A318
Airbus A319
Airbus A321

Airbus A320 je rad úzkotrupých dopravných lietadiel vyvinutých a vyrábaných spoločnosťou Airbus. Bolo to prvé civilné dopravné lietadlo s digitálnym riadiacim systémom fly-by-wire (tj. z kokpitu sa prenášajú iba elektrické signály k servomotorom).

História

[upraviť | upraviť zdroj]
Prototyp Airbus A320 upravený ako A320-200, september 1988

Po úspechu Airbusu A300 začal Airbus vyvíjať náhradu za vtedy najpopulárnejšie dopravné lietadlo na svete - Boeing 727. Nový Airbus mal mať rovnakú kapacitu, ale nižšie prevádzkové náklady a mal byť k dispozícii v niekoľkých verziách pre rôzny počet cestujúcich. Digitálne technológie použité u A320 boli symbolom dvojgeneračného technologického skoku oproti celoanalogovému Boeingu 727 a generačného voči Boeingom 737 rad -300/400/500. A320 mal byť celosvetovou náhradou za 727 a najstaršie varianty 737.

Po nárastoch cien ropy v 70. rokoch potreboval Airbus u A320 minimalizovať náklady na palivo. Aby toho dosiahol, použil u svojho nového typu množstvo najmodernejších technológií, napr. systém kontroly riadenia letu fly-by-wire, rozsiahle použitie kompozitných materiálov, kontrola ťažiska lietadla pomocou paliva, sklenený kokpit a dvojčlennú posádku. Vďaka týmto vylepšeniam dosiahl A320 o 50 % nižšiu spotrebu ako Boeing 727.

Airbus A320-100 spoločnosti Air Inter v roku 1991

U A320 sa používajú motory dvoch dodávateľov: CFM International CFM56 a International Aero Engines V2500.

A320 má počítačový palubný systém údržby. Systémy avioniky sú navrhnuté tak, aby ich bolo možné ľahko modernizovať na novšiu verziu. S výnimkou úplne prvých A320 môže byť väčšina strojov modernizovaná na najnovší štandard avioniky a byť tak moderná aj po dvadsiatich rokoch v službe.

Pilotná kabína je vybavená Elektronickým letovým informačným systémom EFIS a bočnými „joystickmi“ (miesto klasických riadiacich stĺpčekov). Chovanie systému fly-by-wire (vybaveného ochranou proti prekročeniu letovej obálky) bolo vtedy (na konci 80. rokov 20. storočia) celkom novou skúsenosťou pre mnohých pilotov. To mohlo prispieť k niektorým vtedajším haváriám, vrátane havárie letu 296 Air France počas leteckej prehliadky v Habsheime s 3 mŕtvymi. Havária sa stala, keď sa pilot pokúsil o nízky prelet. Vyšetrovanie havárie bolo komplikované zásahmi zamestnancov Airbusu, vrátane manipulácie s dôkazmi. Dôkladný pilotný výcvik a úpravy systému fly-by-wire veľmi obmedzili podobné incidenty; A320 má dnes veľmi dobré záznamy o bezpečnosti.

V službe

[upraviť | upraviť zdroj]
A320-200 spoločnosti Air France

26. februára 1988 bol typu udelený certifikát od JAA a A320 mohol vstúpiť do služby. Stalo sa tak v marci 1988 v Air France. Od tej doby sa rodina verzií A320 rýchlo rozrastala: výroba 188 miestneho A321 začala v roku 1989, 124 miestneho A319 v roku 1993 a 107 miestneho A318 v roku 1999.

V porovnaní s inými lietadlami v rovnakej triede má A320 širšiu kabínu, väčší priestor pre batožinu v nadhlavnej časti a plne digitálny fly-by-wire riadiaci systém. Lietadlo má navyše značný nákladový priestor s rozmernými dverami, ktoré uľahčujú nakládku a vykládku. Vďaka týmto vlastnostiam si A320 objednali letecké spoločnosti ako Northwest Airlines (prvý zákazník v USA), United Airlines a British Airways. Nízke náklady na prevádzku a údržbu sú magnetom pre nízkonákladových dopravcov. Napr. Jet Blue si pre svoju flotilu objednal až 233 strojov z rodiny A320. Medzi ďalších nízkonákladových dopravcov s významnými objednávkami patria easyJet a Air Asia.

Už skoro dve desaťročia stroje rodiny A320 súperia na trhu s konkurenčnými lietadlami Boeing 737 Classics (-300/-400/-500), Boeing 737 Next-Generation (-600/-700/-800/-900), Boeing 757, Boeing 717, McDonnell Douglas MD-80 a McDonnell Douglas MD-90.

Airbus A319 používa aj letka, ktorá má na starosť prepravu oficiálnych francúzskych predstaviteľov - Escadron de transport, d'entraînement et de calibrage.

Technológie

[upraviť | upraviť zdroj]
Kokpit lietadla A321 je podobný ako u lietadiel A318, A319 a A320

Niektoré moderné technológie použité v A320:

  • prvý úplne digitálny fly-by-wire riadiaci systém v civilnom dopravnom lietadle a prvý s tzv. prirodzenou nestabilitou
  • prvé civilné dopravné lietadlo, ktoré používa bočné „joysticky“ namiesto tradičných riadiacich pák (stĺpčekov)
  • dvojčlenná posádka (Boeing 727 má trojčlennú, 737 dvojčlennú)
  • plne sklenený kokpit, teda nie hybridná verzia ako u A310, Boeingu 757 a Boeingu 767
  • prvé dopravné lietadlo s jednou uličkou (tzv. narrowbody design) s významným podielom kompozitných materiálov v konštrukcii
  • centrálny diagnostický systém umožňujúci zistenie problému z pilotnej kabíny

Varianty

[upraviť | upraviť zdroj]

A320 sa stal základom pre celú rodinu verzií s rovnakou konštrukciou, ale rozdielnou kapacitou - o niečo menší A319, ešte menší A318 a o trochu väčší A321. Ich kapacita sa pohybuje od 100 do 220 pasažierov. Konkurujú si s Boeingami 737, 757 a 717. Z hľadiska pilota je ovladanie všetkých verzií A320 rovnaké, iba sa musí zobrať do úvahy o niečo väčšia či menšia dĺžka a hmotnosť.

Technicky sa názov „A320“ vzťahuje iba na pôvodnú „stredne veľkú“ verziu lietadla, ale neformálne sa používa na označenie celej rodiny A318/A319/A320/A321. Všetky varianty spĺňajú požiadavky ETOPS.

A320

[upraviť | upraviť zdroj]
Airbus A320-200 spoločnosti Aer Lingus
Airbus A320-200 americkej nízkonákladovej leteckej spoločnosti JetBlue

A320 má dve varianty A320-100 a A320-200. A320-200 je konečnou verziou, strojov A320-100 sa vyrobilo iba niekoľko kusov. A320-200 má na koncoch krídel malé winglety a zvýšenú kapacitu palivových nádrží oproti A320-100 (pre väčší dolet), ďalšie rozdiely sú minimálne.

Typický dolet so 153 pasažiermi pri A320-200 je asi 5 676 km. Pohon obstarávajú dva dvojprúdové motory CFMI CFM56-5A alebo IAE V2500 s ťahom 113 kN až 120 kN.

Technické údaje A320-200

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj:[1]

A319

[upraviť | upraviť zdroj]
Airbus A319-100 spoločnosti Air France
Airbus A319-100 britskej nízkonákladovej leteckej spoločnosti easyJet

Skrátená verzia A320 s minimálnymi zmenami. So skoro zhodnou kapacitou palivových nádrží ako A320-200 a menej pasažiermi sa dolet, so 124 cestujúcimi v dvoch triedach, predĺžil na 6 900 km, najväčší vo svojej triede. A320 a A319 sú najpopulárnejšie varianty v rodine A320. V roku 2003 si easyJet objednal Airbusy A319 s menšími kuchynkami (easyJet počas letu neponúka jedlo) a 156 sedadlami v jednej triede. Aby sa vyhovelo bezpečnostným požiadavkám na rýchlosť evakuácie, museli byť pridané ďalšie dva núdzové východy nad krídlo.

Obrovská objednávka easyJetu na 120 kusov A319 plus 120 opcií patrí v súčasnosti medzi najväčšie objednávky dopravných lietadiel od leteckých dopravcov. Jedinú porovnateľnú objednávku urobil hlavný konkurent easyJetu Ryanair na lietadlá Boeing 737-800.

Pohon zabezpečujú rovnaké motory ako u A320. Certifikácia v JAA a vstup do služby, vo Swissaire, prebehli v apríli 1996.

V súčasnosti drží Northwest Airlines rekord v najkratšej pravidelnej linke A319 z Bishop International Airport vo Flinte, Michigan do Detroitu (Detroit Metro Airport) - vzdialenosť iba 92 km (57 míľ).

Technické údaje A319-100

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj:[2]

A319CJ

[upraviť | upraviť zdroj]
Airbus A319CJ Leteckého útvaru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky

A319CJ je firemná (manažérska) verzia A319. Má inštalované ďalšie palivové nádrže v nákladovom priestore a predĺžený dolet na 12 000 km. Pri prípadnom ďalšom predaji môže byť spätne prestavaná na štandardný A319 a to iba odstránením pridaných palivových nádrží, a tak maximalizovať svoju cenu. Je tiež známa ako ACJ alebo Airbus Corporate Jet.

Lietadlo môže dopraviť až 139 pasažierov, ale na želanie zákazníka môže byť dodané v akejkoľvek konfigurácii. Medzi jeho používateľov patrí napr. Daimler a PrivatAir. A319CJ konkuruje ďalším firemným lietadlám ako Gulfstream V, na Boeingu 737 založenom BBJ1 a Bombardier Global Express. Je poháňaný rovnakými motormi ako A320.

A319LR

[upraviť | upraviť zdroj]

Táto verzia má všetkých 48 sedadiel v „Business triede“ - bola špeciálne navrhnutá pre medzikontinentálne lety iba business triedou. A319LR, v porovnaní s A319CJ, má iba štyri pridané palivové nádrže namiesto šiestich. Typický dolet je 8 300 km, najdlhší v rodine A320 (s výnimkou A319CJ).

Lufthansa prevádzkuje linku (iba s business triedou) medzi Nemeckom a USA s flotilou strojov A319LR patriacich švajčiarskemu PrivatAiru. Na druhej strane napr. Qatar Airways majú svoje A319LR vybavené štandardným počtom 110 sedadiel.

A321

[upraviť | upraviť zdroj]
Airbus A321-100 spoločnosti Lufthansa
Airbus A321-200 spoločnosti American Airlines
Airbus A321-200 spoločnosti British Airways

A321 je predĺžená verzia A320 s minimálnymi zmenami. Plocha krídla bola mierne zväčšená a podvozok zosilený. Pohon zabezpečujú silnejšie verzie motorov CFM56 a V2500. Niektorí dopravcovia uprednostňujú A321 pred Boeingom 757, kvôli jeho podobnosti s A318, A319 a A320. Certifikáciou v JAA úspešne prešiel v decembri 1993.

Typický dolet so 188 pasažiermi je pre A321-100 4 352 km. Poháňaný je dvoma dvojprúdovými motormi CFM56-5 alebo IAE V2500 s ťahom 138 kN.

A321-200 s väčšou kapacitou palivových nádrží má so 188 pasažiermi dolet 5 500 km. A321-200 je poháňaný dvoma motormi CFM56-5 alebo IAE V2500 s ťahom 147 kN.

Technické údaje A321-100

[upraviť | upraviť zdroj]

A321-200

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj:[3]

A318

[upraviť | upraviť zdroj]
Airbus A318-100 spoločnosti Air France
Airbus A318-100 spoločnosti Avianca
Airbus A318-100 spoločnosti TAROM

A318, tiež známy ako „Mini-Airbus“, je najmenší člen rodiny A320. Počas vývoja bol označovaný ako A319M3, čo napovedá, že je priamo odvodený z A319. „M3“ znamená „mínus tri trupové diely“. Lietadlo je o šesť metrov kratšie a o 14 ton ľahšie ako A319.

V konfigurácii s dvoma triedami má A318 107 sedadiel. Bol konštruovaný ako náhrada starších verzií Boeingu 737 a Douglasu DC-9, ale konkuruje tiež súčasným modelom Boeing 737-600 a Boeing 717.

A318 je k dispozícii v niekoľkých verziách s rôznou maximálnou vzletovou hmotnosťou (MTOW) od 59 ton (dolet 3 705 km) po 68 ton (6 000 km). Nižšia MTOW umožňuje ekonomickú prevádzku na regionálnych linkách (pri kratšom dolete) a vyššia MTOW dovoľuje A318 doplňovať ďalšie stroje rodiny A320 na okrajových tratiach. Ľahší A318 má o 10 % väčší dolet ako A320, čo mu dovoľuje obsluhovať niektoré linky, ktoré A320 obsluhovat nemôže, napr. Londýn - Jeruzalem a Singapur - Tokio. Najväčšie využitie ale nachádza na krátkych, menej obsadených letoch medzi mestami strednej veľkosti.

Počas svojho vývoja narazil A318 na niekoľko problémov. Prvým bol pokles dopytu po nových lietadlách v období po 11. septembri 2001. Druhým bol fakt, že nové motory Pratt & Whitney spotrebovávali viac paliva ako sa očakávalo a v čase, keď mal CFMI pripravené nové, úspornejšie motory, mnoho zákazníkov sa od A318 už odvrátilo, napr. Air China, Trans World Airlines (divízia American Airlines) a British Airways. Aj keď Airbus dúfal, že sa A318 na trhu presadia ako alternatíva k regionálnym dopravným prúdovým lietadlám (tzv. regional jet), zákony ako v USA, tak aj Európe ho radia do rovnakej triedy ako väčšie lietadlá, a pretože tomu zodpovedajú i pristávacie a iné poplatky, regionálni operátori ho nepoužívajú.

Pohon zabezpečujú dva motory CFM56-5 alebo Pratt & Whitney PW6000 s ťahom 96 až 106 kN. Prvé A318 boli dodané v roku 2003 spoločnostiam Frontier Airlines a Air France. Cena za jeden A318 sa pohybuje od 39 do 45 miliónov dolárov a prevádzkové náklady sú asi 3 000 dolárov na 500 míľ letu.

Objednávky A318 sú nižšie, ako sa plánovalo, k čomu prispieva veľká konkurencia firiem Bombardier a Embraer.

Technické údaje A318-100

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Rozpätie: 34,09 m
  • Dĺžka: 31,44 m
  • Výška: 12,56 m
  • Pohon: Dva motory Pratt & Whitney PW 6000 alebo General Electric/SNECMA CFMI CFM56-5 s ťahom 96 kN až 106 kN
  • Maximálna vzletová hmotnosť: 59 000-68 000 kg
  • Cestovná rýchlosť: 860 km/h
  • Dostup: 12 500 m
  • Dolet: 3 705-6 000 km
  • Kapacita: 107-117 miest

Zdroj:[4]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Orders and deliveries [online]. airbus.com, [cit. 2024-06-11]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Airbus A320

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Portal Letecký portál
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Airbus_A320&oldid=7950715“