Wilhelm Holzbauer
Wilhelm Holzbauer (* 3. september 1930, Salzburg, Rakúsko – † 15. jún 2019, Viedeň[1]) bol rakúsky architekt, ktorý sa radí medzi postmodernistov a preslávil sa po celom svete návrhom metra pre viaceré významné mestá a inými veľkými projektmi.
Wilhelm Holzbauer | |
rakúsky architekt | |
Narodenie | 3. september 1930 Salzburg, Rakúsko |
---|---|
Úmrtie | 15. jún 2019 (88 rokov) Viedeň, Rakúsko |
Odkazy | |
Commons | Wilhelm Holzbauer |
Životopis
upraviťNarodil sa v Salzburgu. Po skončení 2. svetovej vojny, v roku 1945, začal v rodnom meste študovať na strednej technickej škole. Po jej ukončení pokračoval v štúdiu na stavebnej akadémii vo Viedni pod dohľadom profesora Clemensa Holzmeistera.
V roku 1957 začal vyučovať na univerzite Cambridgi v USA, o rok neskôr na univerzite v Manitobe v Kanade. O rok na to pracoval aj na Yalovej univerzite v USA.
Popritom sa venoval aj architektonickej tvorbe a tak je možné jeho diela nájsť aj na americkom kontinente. Od počiatku svojej kariéry sa pridŕžal svojich postmodernistických sklonov a zvládal rozsiahle úlohy bez toho, aby sa vzdával svojho moderného slovníka. Dokázal ho tvarovo obohacovať, vteľovať do neho aj zdanlivo heterogénne formálne inovácie, ponechávať klasicizujúce prvky, rozčleňovať do mierkových stupníc a veľmi dobre prispôsobovať okolitému prostrediu. Charakteristickým prvkom jeho tvorby sú klasicizujúce portikové steny. Najmä pri vilových stavbách, ktoré patria k najlepším dielam, dokázal vytvoriť jedinečnú rezidenčnú atmosféru. Rovnako ľahko včlenil do svojej architektonickej tvorby oceľové konštrukcie a sklo.
Žil vo Viedni, kde vyučoval na univerzite, písal odbornú literatúru a venoval sa aj architektonickej tvorbe. V poslednom období bola jeho tvorba ovplyvnená veľkými zákazkami. Či už Andromeda Tower a Gasometer D vo Viedni, alebo banka v rodnom Salzburgu, či budova Siemensu v Linzi. Bol nositeľom viacerých významných architektonických ocenení, v rodnom Rakúsku, ale aj v Amerike a Holandsku, kde taktiež pôsobil.
Venoval sa aj rozsiahlym dopravným návrhom. Z jeho rúk vyšlo 46 z celkových 52 staníc Viedenského metra. Život vdýchol taktiež metru v kanadskom Vancouveri. Pri ich návrhu veľmi obratne narábal s oceľou a sklom. Jednotlivé elementy foriem ukladal až z neuveriteľnou ľahkosťou. Jeho práce pôsobia pomerne staticky, ale sú veľmi vzdušné a hravo zvládajú funkciu presvetlenia. Jeho diela možno nájsť aj v Holandsku. Spolu s architektom Cees Doumom vytvorili radnicu a koncertnú sálu na rieke Amstel v Amsterdame. Celý objekt sa skvele vžíva do atmosféry Amsterdamu. Ale ani pri návrhoch divadelných scén po celom svete nezabudol na svoje postmodernistické sklony. A tak v jeho tvorbe môžeme nájsť aj strohé chladne pôsobiace priestory. Nestránil sa použitiu prvkov high-tech a jednoduché formy. Medzi jeho ďalšie významné diela patria vilové objekty. Najmä pri týchto realizáciách je badateľný jeho príklon k postmodernizmu. Často používal portikové steny, ktoré dodávajú týmto objektom rezidenčnú atmosféru a vytvárajú akési uzavreté átrium. Pri väčšine objektov sa ide o kvádre, z ktorých vydlabal obytné priestory. Takmer vždy ide o priestranné a vzdušné objekty, ktoré ponúkajú štýlové bývanie vnútri obyčajného kvádra. Použitie portikových stien dodáva domu akýsi pocit ochrany súkromia pred okolitým svetom. Aj v interiéri sa pridŕža svojej jednoduchosti a prevládajú pravé uhly. Aj vďaka materiálovej báze dotvára celkové pôsobenia na človeka uprostred týchto kubusov. Jeho objekty sa vyznačujú aj dokonalým vžitím sa vily so svojim okolím. Pri väčšine návrhov svojich víl využíva priestorovú zostavu štrukturálneho plánu. Tým pádom jasne definuje jednotlivé časti zostavy priestorov v rámci hierarchizovanej štruktúry.
K najznámejším prácam tohto postmodernistického viedenského architekta patrí diplomatické centrum v Donau City, ktoré bolo zrealizované v roku 1993. Je badateľné a snáď i chválitebné, ako Holzbauer usmernil svoje postmodernistické sklony a vytvoril v Donau City sympatickú modernú kancelársku budovu, ktorú doplnil o efektnú budovu v blízkosti. Je pomenovaná Tech Gate a jej názov vystihuje jej funkciu. Priechod v strede hmoty vytvára symbolický vstup do diplomatického centra v Donau City. K ďalšej známej realizácii Wilhelma Holzbauera patrí stavba Gasometra D na periférii Viedne. Každý zo štyroch gasometrov (plynojemov z 19. storočia) bol pridelený inému renomovanému architektovi. Zo zásobníka na plyn sa stal zásobník na ľudí.” vychvaľoval Holzbauer jedinečnosť tejto metamorfózy industriálneho monumentu. Holzbauer rozčlenil vnútorný priestor svojho Gasometra D do troch malých segmentov a do historického obalu tak zastrčil tri malé dvory. Väčšina bytov kvôli tomu nemá možnosť voľného výhľadu a tak tieto vnútorné dvory pôsobia veľmi stiesnene.
Najznámejšie stavby
upraviť- Opera Hall, Amsterdam, Holandsko (1979 – 1988)
- Rakúska Národná Banka - OeNB, Viedeň, Rakúsko (1991)
- Andromeda Tower, Viedeň, Rakúsko (1999)
- Gasometer D, Viedeň, Rakúsko (2001)
- Tech Gate Tower, Viedeň, Rakúsko (2005)
- Železničná stanica, Linz, Rakúsko (2005)
Referencie
upraviť- ↑ orf.at: Architekt Wilhelm Holzbauer gestorben. Artikel vom 15. Juni 2019, abgerufen am 15. Juni 2019.
Iné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Wilhelm Holzbauer